V pasci

Šestnásta kapitola

,,Vyzerá to dobre?" Adley si pred zrkadlom nervózne uhládzala biele svadobné šaty.

,,Môžem povedať len toľko, že máloktorá nevesta by ťa dokázala pretromfnúť," odvetila Crystal sediac trochu bokom v čalúnenom kresle. ,,Okrem toho, pre Aldena žiadna iná nikdy od teba krajšia nebola."

,,Ale aj tak - nechcem to ničím pokaziť," vzdychla si albínka a zhlboka sa nadýchla. Na prekvapenie jej samej nebola až taká nervózna ako čakala, no i tak nebola dokonale pokojná.

,,Mali by sme ísť, drahá," ozvala sa stará dáma vstávajúc z kresla pri pohľade na nástenné hodiny.

,,Nuž, tak poďme," pousmiala sa Adley nasledujúc svoju starú priateľku von z izby. Tento deň sa jednoducho musel vydariť. Pozvaných hostí nebolo veľmi veľa - Adley pozvala len Crystal a i keď sa pokúšala poslať pozvánku aj Carstenovi, neskončilo sa to úspechom.

Alden pozval svoju mamu a pár priateľov. Vcelku to nebola obrovská svadba - ale obaja tam mali tých, ktorých chceli.

Ani keď sa Adley vydala a presťahovala k svojej rodine, nezatvorila svoj obchod. Musela síce zohnať aj ďalšiu zamestnankyňu, pretože teraz mala rodinu, ktorej musela venovať viac času, ako míňala predtým na seba.

Ale jej nová pomocníčka Emily bola milé a pracovité dievča - stále na vysokej, ale keď mala čas, pomáhala jej v obchode.

,,Už pôjdem, Adley," povedala Emily keď na hodinách ručičky ukazovali štyri. Na druhý deň mala veľkú skúšku a bola odhodlaná učiť sa na ňu ešte dnes večer.

,,Samozrejme, veľa šťastia zajtra!" zavolala na ňu Adley vykladajúc ďalšie škatule do police.

,,Vďaka, budem ho potrebovať," rozlúčila sa veselo Emily a vyšla z obchodu. 

Keď Adley zamykala obchod, Alden už na ňu čakal. Cestou z práce sa často zastavil a počkal na ňu. 

Chytila ho za ruku a spoločne vykročili domov. 

,,Stále mi nejde do hlavy," ozvala sa do ticha Adley. ,,Prečo ťa nenapadlo oženiť s niekým iným, keď som ťa opustila? Nenapadlo ťa, že Benjamin by potreboval matku?" v poslednom čase sa jej hlavou mihalo viac takýchto podobných otázok a ona sa Aldena viac usilovala pochopiť.

,,Aj keď som prestal dúfať, vieš čo sa hovorí - nádej umiera posledná. Okrem toho Benjamin má jedinú mamu. Teba," jemne jej stisol ruku a ona sa pousmiala. Mala by mu to povedať už teraz? 

,,Ako to išlo s Emily v obchode?" spýtal sa Alden. 

,,Dobre, zajtra má skúšku, tak odišla skôr," odvetila albínka a obaja na moment upadli do ticha. Nebolo to však to tiesnivé ticho, pri ktorom by rozmýšľali ako ho prerušiť. Naopak - bolo to ticho, keď si užívali prítomnosť toho druhého bez toho, aby mali potrebu prerušiť ho.

,,Vieš... Chcela by som ti niečo povedať," povedala Adley napokon. Bol ten správny čas. Cítila, že keby to v sebe mala dusiť ešte dlhšie, nevydržala by to.

,,Čo také?" spýtal sa jej Alden trochu prekvapene. Nestávalo sa často, že by jeho manželka len tak z ničoho nič vyrukovala s prekvapením.

,,Pripravený na prekvapenie?" usmiala sa naňho šibalsky.

,,Baví ťa naťahovať ma?" zasmial sa on, načo len pokrčila plecami.

,,Čakám dieťa," oznámila mu bez zbytočných okolkov.

,,To... Ako naozaj?"

,,O takých veciach sa nežartuje."

Alden sa zrazu rozosmial, chytil ju do náruči a zatočil sa s ňou. Adley sa musela rozosmiať tiež. Prvýkrát o jeho reakciu prišla, ale teraz si to bohato vynahradila.