Emerald green eyes✅

11. lov

V žilách mi začala prúdiť krv-teda ak sa to dá ešte nazvať krvou a nie zelenými bahnom. Jazyk mi začal tŕpnuť a moje pred -upírske-zuby sa začali zdlžovať.......v žalúdku som pocítila pocit ktorý som ešte nezažila.
Trhalo mi telom.....ťahalo ma to vonku....nevidržala som. Vyskočila som z otvoreného okná a Rin a Jimin hneď za mnou. Rozbehla som sa rovno do tmavého lesa,niečo ma tam lákalo.
Prudko som zastavila a začala vnímať každý jeden detail na stromoch kôre, počula som každé jedno kíchnutie chrobáka,  cítila som ako neďalekému zvieraťu prúdila krv v celom tele a ja som už vedela že TO musím mať.
"Hlavné kľud." Rozprávala Rin lenže ja som ju nevnímala,vedela som sa sústrediť len na tu teplú krv ktorú cítim.  Zviera bolo blízko,vyšplhala som sa na strom a hneď sa uvidela obrovského medveďa ktory bude LEN MÔJ.  Išla som nižšie po koránoch stromu až k nemu.
Skočila som po ňom a silno som mu drbla hlavu do balvana,hneď bol tuhý.
Rovno som sa doňho zakusla a užívala som si tu slasť ktorá mi prúdila telom bolo to lepšie ako......ty vieš čo.   ;)
Keď po medveďovi zostal len kožuch s orgánami ktoré strácali forbu, hodila som za balvan.  Keď som sa otočila Jimin aj Rin na mňa kukali jak na svätý obrázok.
"Čo je?" Zbrechla som na nich a oni len pokyvala hlavou. Bola som cela od krvy ale mne to vôbec nevadilo bolo to v celku príjemné. "Chod sa prezliecť ideme ťa zapísať " povedal Jimin po dosť dlhom trapnom ticho.
"Čo ideme?" Spýtala som sa
"Si nový upir a každý nový upir sa musí ísť ukázať tým ešte vyšším ako ja. Budes musiet splniť prísahu a zapísať sa do knihy upírov smaragdu.

Vošli sme do domu. Jimin mi dal do ruky jeden krásne palivové šaty ktoré sa dole rozširovali a obrovské podpätky. Poslušne som sa obliekla a vyšli sme von.

Jimin rozbehol a ja a Rin hneď sa ním. Utekali sme 3 hodiny ale mne to bolo jedno bol to super pocit keď mi vietor neznášal vlasy, ako mi vely šaty a ako moje nohy boli voľné.
Keby ze som človek tak po piatich minútach by som bola mŕtva lenže teraz som krásny smargdovy upir....
Prišli sme ku rieke do ktorej Jimin ihneď skočil a place rychlostou blesky na druhý koniec. Chvíľu som uvažovala ale skočila som za nimi. Ani nie za 10 minút sme preplavali celú šírku rieky. Vyviezli sme na mega skalu a na vrchole bol obrovský palác.
Vošli sme dnu,mala som pocit že ideme až do hlbokeho jadra lebo sme išli celkom dosť dlho. Vošli sme do obrovskem -sály-v ktorých boli škaredý upíri, jeden z nich držal žezlo,to bol asi najvyšší.
Ten najvyšší si ma premerial a vložil mi d roky knihu. " Čitaj" príkazal mi.

Začala som-
'Sľubujem že budem dodržiavať všetky pravidlá ktoré majú smaragdy a nezabijem žiadneho človeka-len tak-........" dočítala som a prišiel ku mne a nožom mi rozrezal prst a nakvapkal tu -krv- na tu knihu. Pocítila som horkosť, bolesť a štípanie v hlave. Všimol som moju krv,bola inšia. Vypulil na mňa oči "300 ročné smaragd " neuveriteľne si zašomral. Zavolal Jimina aby sa s ním porozprával,odišli do kúta a Jimin len záporné prikyvoval.

Keď sme došli domov mala som čudný pocit, sedela som na úverovej stoličke aj s Rin. Pozerala som na sklenený pohár,doslova som ho hypnotizovala keď zrazu praskol a sklo sa rozšírilo po celej kuchyni.
Rin na mňa vystrašene pozrela.
"Jimin!!!" Zavolala Rin.....

______________________________________

Niesom spokojná. Ale dúfam že aspoň trochu páči. Neviem ešte koľko bude mať cestu lebo už mi vážne dochádzajú nápady ale niečo ešte vymyslím.🙂😘