Aj slnečnice raz zvädnú

Láska je slovo, ktoré môžeme chápať každý úplne rozdielnym spôsobom. Láska k rodine. Láska ku kamarátom. Láska k chlapcovi...

V mojom prípade je to aj láska k jedlu a môjmu fiktívnemu priateľovi. Toľko lásky v jednom človeku. Ale nie všetko, čo tým druhým dávaš, sa ti aj vráti. Láska k druhým ťa niekedy nenapĺňa alebo naopak vyprázdňuje. Postupne ťa vysuší a keď zmizne aj posledná kvapka tvojho večného optimizmu, ľudia na teba začnú zvysoka kašľať.

Preto vám sem napíšem rady do života :

•Treba mať aspoň jedného hrocha, do ktorého sa môžete vyplakať

•Veľký kýbel zmrzliny, keď už to cez krámy nedávate

•Nabíjačku vo forme človeka, pred ktorým si nemusíte dávať masku na ksicht.

Ja a môj kamarát žijeme vo vzájomnej symbióze. Neciciame zo seba energiu. Keď sa jeden z nás potrebuje nabiť, porozprávame sa a prípadne naberieme pár kíl na viac. Videl ma v takých zlých stavoch a ešte s horším výzorom, že by nikomu normálnemu v jeho vyhorenej hlave ani nenapadlo si so mnou niečo začínať. No on je výnimkou, môj bláznivý a určite divný verný spoločník.

UPOZORNENIE:

•Kniha obsahuje príliš veľa retardovanosti čo sa pravdaže o autorke nedá povedať:)

•Introverti sa na svet pozrú z očí extroverta a zistia že niekedy sa cítia rovnako len to nechcú dávať najavo.

•Kniha neprešla gramatickou úpravou a pretože autorka má v krvi 0,0001% maďarčiny nedá sa niekedy pochopiť súhrn jej slov.

•Sex, cigarety a nadávky sa môžu ale aj nemusia v knihe vyskytovať, nerozhodla som sa totiž ešte či sa to mojej fiktívnej postave páči. Každopádne milé 13tky čo si myslíte že svet je ružový a chlapci čo vyzerajú ako Ken sú hot, môžem vás neskôr vyviesť do omylu. Takže čo sa týka tohto čítajte na vlastnú zodpovednosť.