svojská

3. kiežby som sa nebála lietať

Strašne by som chcela, nebáť sa snívať. Aj ty máš niekedy taký pocit, že predsa len ti je lepšie s nohami na zemi? Pretože akonáhle si zalietaš trošku vyššie, ako by si mala, dopadneš vždy ešte tvrdšie naspäť na zem ? Bodaj by som ti mohla povedať, že sa dá strach nejako oklamať. Ale nedá. Poviem ti to na rovinu. Budeš s ním žiť celý svoj život. Tak ako každá jedna z nás.

Niekedy, keď mi je fakt dobre. Začnem si lietať. Som ako dieťa. Strácam sa vo svojich snoch a mýlim si ich s realitou. Predstavujem si byt všetkým tým, čím by som chcela. Predstavujem si byt šťastná prešťastná. Cely čas. Ale tak, ako nič netrvá večne tak aj ja za malú chvíľu spadnem. Prebudím sa do svojej reality, v ktorej mi ruku podávajú obavy s pochybnosťami po boku. A ja sa postavím oprášim a vrátim sa tam, kde som bola doteraz. Zahodím všetky predstavy za hlavu. Lebo niekto, predsa musí umyť ten riad. Či vyvešať prádlo. Dá sa snívať aj pri vysávaní ? Neviem, možno, že áno, ale ja na to už nemám náladu.

Poviem ti jednu vec, strach je naozaj veľká špina. Hlavne keď sa snažíme niečo zmeniť. Výjsť zo svojej komfortnej zóny. Či začať viac veriť. Vie presne kedy sa má ozvať, aby spravil najväčší dojem. Práve, keď nachvíľku pocítiš aké je to len tak spontánne si zalietať. Keď sa zrazu nadýchneš takého vzduchu, ktorý si zaslúžiš dýchať stále. Keď konečne dáš šancu tomu nápadu, ktorý si si toľkokrát odmietla vypočuť. Práve vtedy sa mi ozve. Ako naschvál, keď som najvyššie. Možno že mi chce tým len povedať, že mám konečne vybrať tu umývačku. Umyť tie okná a prestať žiť vo svojej hlave.

Ale keď ja žijem vo svojom srdci! Vďaka nemu si lietam. Čím viac ho počúvam tým lepšiu rovnováhu získavam. A prečo by som nemohla nachvíľku žiť v krásnom Taliansku na pobreží mora a písať si knižky a variť si dobré jedlo? A prečo by som to nemohla robiť naozaj? Ja aj ty žijeme v dobe, v ktorej môžeme byť čímkoľvek chceme. Len, keby sme sa toľko nebáli však ? A neboli tak lenivé. 

A, čo, keď sa raz zobudím ? A, čo, keď potom budem musieť ísť umyť ten riad? No a čo. Veď aj tak nikdy nič neni zadarmo. A ak žiť v Taliansku a jesť veľa dobrého jedla je to po čom moje srdce naozaj túži. Tak potom budem veľa pracovať a pôjdem tam. A budem šťastná.

Ale kto povedal, že nemôžem byť aj teraz spokojná? Usmievať sa pri tom, ako umývam riad a pozerať sa z okna a privrieť jedno oko a predstaviť si, že namiesto dažďa vidím more. No a, čo?

Poď si so mnou zalietať. Čo by si chcela ty ? Môže to byť čokoľvek. Tak sa neboj snívať len, preto, že sa raz vrátiš do svojej reality. Neboj sa cítiť sa dobre len, preto, že raz budeš asi znova smutná. No a, čo. Nič neni večné, ani smútok, ani smiech. Ved tak to má byť. Hlavne, že sa nebojíš cítiť. A si sama sebou. 

Tak cíť. 

Lietaj.

Snívaj o všetkom a vo veľkom. Nebuď skromná.

A nezabudni sa luuubiť najviac, ako dokážeš.

-Z