Marks on the skin

3.

3.

× • × • × • × • ×

Prechádzal som plnou chodbou strednej školy, už koľký raz za môj život. Ak sa nad tým zamyslím, škola je ako náš druhý domov. Strávime v ňom polovicu života.

„Tá párty platí, Hood?“ ozvalo z mojej pravej strany. S nezáujmom som prikývol, neobťažoval som sa ani zamyslieť nad jeho slovami. Myšlienky mi znova zablúdil k môjmu daru, ktorý sa neprejavil od môjho narodenia. Za pár mesiacov dosiahnem 18nácť rokov a ešte som nezistiť čo môj dar je. No moje tetovania jasne naznačujú, že obdarený som. Budem sa musieť zúčastniť nejaké obradu, kde sa mám rozhodnúť či si svoje dary ponechám, ale ako sa mám rozhodnúť keď ani neviem čo moje dary sú? Pochybujem, že mi vôbec dovolia si ich nechať, keď sa ešte neprejavili. Moja matka, začína mať starosti, vraj je normálne aby sa dary opozdili, ale toto je už presiahnutí limit.

Po pravde, som na ne pomaly zabúdal, pokiaľ sa moja mama nezačala báť, čo so mnou je zle, už som nejako nemal hlavu plnú výmyslov, ako svoje dary prinútiť aby vyšli na povrch, no akonáhle moja mama začala obvolávať starších zappov, moje myšlienky sa znova vrátili. Snažil som sa prísť na to, ako by som mohol spraviť niečo čo by im pomohlo sa preukázať. Ale ako vždy, som na nič neprišiel. Som beznádejný prípad, možnože, práve preto, že ich tak veľmi chcem sa mi nechcú ukázať.

× • × • × • × • ×

Pred piatimi minútami mi volal Michael, že či teda idem na tú párty, lebo som sa vraj zdal trochu mimo v škole. Nemal som ani potuchy, že nejaká párty je a nálada mi tiež nehrala do karát. Bol som mimo celý deň, nie len v škole. No svojmu bláznivému kamarátovi som povedal, že prídem, po dlhom prehováraní z jeho strany.

Neobťažoval som sa prezliecť, čierne skinny jeansy, sú vždy dobré a čierne tričko s Nirvanou som miloval, nebolo čo riešiť.

Unavene som vyšiel z domu, a pomaly sa vybral na dané miesto. Cestou som si snažil z hlavy vyhodiť všetky myšlienky na dar a zappov, tetovania a všetko čo s tým súviselo. Už som viac nechcel svoj čas stráviť rozmýšľaním a márnymi snahami, keď to aj tak nemalo význam. Musím sa zmieriť s tým, že sa to neprejavilo a zrejme ani neprejaví, že na ceremónií, poviem, že svoje dary nechcem, aj keď to bude klamstvo, ale lepšie bude, ak mi ich odoberú akoby som sa mal po zvyšok života len strachovať, či sa niekedy prejavia.

Po nie dlhej ceste, som prišiel na dané miesto. Dom ako všetky ostatné, len s hlučnou hudbou, ktorá sa rozoznievala aj naokolo a s svetlami, ktoré bili do očí. Pretiahol som sa dnu, pomedzi už dosť opitých ľudí, prešiel som až k Michaelovi, ktorý stál pri sude s pivom a s úsmevom sa rozprával s niekým neznámym.

„Calum!“ okríkol ma, hneď ako som mu padol do zorného uhla. Kývol som mu na pozdrav, bez akýchkoľvek slov som si zobral, jeden červený kelímok a načapoval pivo zo suda.

„Calum, toto je Noelle, Noelle toto je Calum.“ začal ma predstavovať nejakej babe, o ktorú som vôbec nemal záujem, len som jej bezducho kývol, bez venovania pohľadu a odišiel.

Snažil som sa, užiť si túto párty, ale po odchode od Michaela, ktorý mi venoval výhražný pohľad, ma začala nesmierne bolieť hlava. Snažil som sa nájsť aj Lucasa alebo Asha, ale pred očami sa mi začínalo jasne rozmazávať.

V miestnosti, bolo dusno, ľudia tu kričali, všetko čo im zišlo na um. Nechápavo som sa začal obzerať po východe, ale nemal som ani šajnu kde to som. Niekto do mňa silno narazil, hodilo ma o neďalekú stenu, snažil som sa zaostriť na človeka, ktorý sa na mňa díval a zároveň prechádzal naokolo, ale stále viac a viac som videl rozmazane.

„Dávaj pozor.“ ospravedlnil sa neznámy hlas. „Calum Hood je na mol, treba spraviť fotku.“ ozvalo sa následne.

„Bože, jeho jazyk je tak slizký.“ otočil som sa za ďalším hlasom a potlačil nutkanie smiať. „To je nemehlo, nevie sa trafiť do diery.“ dievčenský hlas mi víril v hlave. Čo sa to do čerta deje?

Opití ľudia rozprávajú rôzne veci, ale aby toto niekto povedal nahlas.

„Krista, tá je ale úzka.“ „Fuj, on mi cicia môj prsník!“ „Calum Hood..“ „Chlapi sú svine.“

Moja hlava išla explodovať nad všetkými hlasmi, ktoré sa mi vrývali do uší. Ozývali sa z každej strany, hlasné akoby ľudia stáli priamo vedľa mňa, pričom tu nikto okolo mňa nebol.

„Calum? Calum? Si v poriadku?“ ozval sa konečne známy hlas. Skrčený v kúte som zodvihol hlavu k známej tvári.

„Luk-“ hlas sa mi zlomil, pretože ďalšie hlasy mi prenikli do uší.

„Preboha, čo zase vypil?“ tentoraz to bol Lukov hlas, ktorý ku mne so znechuteným tónom prišiel.

„Pil som len pivo!“ ohradil som sa. Luke mi venoval nechápavý pohľad.

„No to určite. Ten si musel riadne dať.“ znova jeho hlas prenikol do mojej mysle.

Nechápavo som sa naňho zamračil. Prečo o mne rozpráva tak divne? Prečo sa stále na mňa nechápavo díva?

Postavil som sa, hlava sa mi riadne zakrútila a ja som sa cítil ako na kolotoči. Prešiel som k schodisku a snažil sa zísť dole a čo najrýchlejšie odísť, ale moja hlava išla vybuchnúť. Hlasy sa len pri dotyku zábradlia ozývali v mojej hlave ako z mikrofóna a moje telo sa začalo triasť. Prikryl som si uši rukou ignorujúc Lukove a aj všetky ostatné hlasy. Teda snažil som sa o to.

Moje telo neprijímalo, toľké hlasy najlepšie. Zatočila sa mi hlava ešte viac, telo sa mi roztriaslo a následne som už videl pred sebou čiernotu, no hlasy ľudí naokolo neustali, ani hudba.  

••• ••• •••• ••••

Heyy guyss! :) 
PO prvé, som strašne smutná, že tento príbeh nečíta toľko ľudí a je pokles aj v čitateľoch aj v hviezdach a podobne, ale tí ktorí čítate, nebojte sa nezmažem ho, [aj keď som váhala] ale baví ma ho písať, čiže nebude pravidelné pridávanie, jednak na to nemám čas jednak si to nezaslúžite :DDDD Ale né :* 

 Anyway, prosííím vás, venujte mi ďalšiu minútku a napíšte mi nejaký komentár, hocičo :) Fakt to pre mňa znamená. Rada by som vedela, čo si myslíte :) 

Cal je už skoro dospelý, viem trochu to skáče, ale pri tomto veku sa to teraz bude držať! :* 
ILY! 
see ya soon!! 

xx