Niečo Za Niečo, Fuckboy!

•20•

Potom mi dal pusu na líce a odišiel zo strechy.

A moje srdce sa rozbušalo ako nikdy predtým .......

****************

Prišiel ďalší deň školy a ja som zyšla dole do kuchyne. Vlasy som mala ako ježibaba a vyzerala som fakt strašne.

,,Dobré ráno mami'' povedala som dosť rozospato. Dá sa prakticky povedať že som stále spala.

,,Dobré ráno aj tebe'' povedal Damián ktorý sa smial s plných pľúc.

V tom mi to došlo  ja a on....on a ja...stále som si nezvykla na to že teraz spolu bývame. A myslím si že si na to ani nezvyknem.

,,Vyzeráš strašne ...akože fakt strašne'' povedal znechutene.

Pozrela som sa na jeho vlasy, vyzerali ako keby dostali elektrický šok, tričko mu bolo až priveľké a to nehovorím o teplákoch ktoré vyzerali ako z koša...a vraj ja vyzerám hrozne.

,,Videl si seba ? Vyzeráš ako bezdomovec'' povedala som stále prispato.

Len sa na mňa hnusne pozrel.

,,Na jedz'' povedal a dal predomňa raňajky.

******************

Po raňajkách sme sa vybrali do školy po ceste sme nabrali Jamesa a Alexa.

,,Takže ty a Damian ste akože ....' začal Alex.

,,Nie!!!'' Povedali sme s Damianom narovnako.

V aute bolo strašne ticho a dá sa povedať že atmosféra tam bola dosť napätá no Alex sa spýtal znova.

,,A akože ani ste spolu nespali?'

,,NIKDY!'' povedali sme znova na rovnako.

,,Vy ste si tak podobný, fakt by ste sa mali dať dokopy....viete ono sa vraví že čo sa nenávidí to sa neskôr miluje'' povedal Alex a udrel jemne lakťom do Jamesa ktorý sa pozeral z okna a našu konverzáciu úplne ignoroval.

Myslím že sa s ním musím neskôr porozprávať...od tej noci čo sme sa skoro pobozkali je iný a chcem vedieť čo mu je.

Zastavili sme pred školou a vyšli z auta. Pohľady žiakov boli divné, neviem či z toho že sme prvý krát všetci prišli do školy na čas alebo z toho že sme s Damianom sedeli v jednom aute bez toho aby sme sa nezabili.

,,Tak sa vidíme po škole''  povedala som a odišla.

Možno to bolo hnusné ale nechcem aby ľudia vedeli že bývam u Damiana.

**************

Prešlo niekoľko hodín a ja som mala stále ešte veľa pred sebou jednou takou hodinu bola biológia ktorú som nenávidela.

Prechádzala som sa chodbou a rozmýšľala nad rôznymi vecami.

,,Aria?''

Nechcem sa otáčať, nechcem vidieť túto osobu....nemôžem ju vidieť.

,,Aria!''

Buď silná!!! Pridala som do kroku...

,,Tak sa na mňa kurva otoč!'' V hlase bol počuť smútok ako keby niekto vo vnútri plakal. Možno už viete kto to je, človek mne veľmi blízky.

Pomaly  som sa otočila

Predomnou stála Layla, ktorá bola iba kúsok od toho aby sa nerozplakala.

,,Áno?'' Spýtala som sa potichu.

,,Prepáč '' povedala aj ona potichu jej hlas znel ako keby mala chrípku. No pravdepodobne sa iba bála.