Niečo Za Niečo, Fuckboy!

•18•

Prosím niekto, je mi jedno kto aj Damián pomôžte  mi

V tom Niekto vyrazil dvere

***************

Dvere v tom momente vyrazil Damian, nechápala som prečo ? Ako to že prišiel práve on ? V zlomku sekundy bol Luis na zemi a mňa Damian ťahal za ruku do svojho auta.

Sadol si na miesto jazdca a naštartoval auto. Bola som dosť mimo ale cela tá atmosféra bola naozaj divná. Prisahám že bol tak nahnevaný a vytočený že ak by som sa ho teraz dotkla bála by som sa že ruku ktorou by som sa ho dotknem už nebude.

,,Zapni si pás'' povedal so zvýšeným hlasom.

Hneď som si ho zapla nechcela som ho vytočiť viac. Celú cestu nič nepovedal iba sa pozeral na cestu alebo dakedy na mňa pravdepodobne sa uisťoval či som okej.

************

Po asi 30 minútovej ceste sme zastavili v jeho garáži. Nič nehovoril iba sedel a ja som robila to isté. Nevedela som nájsť svoje slová neako proste odišli preč. Stále sa mi to premietalo v hlave ako film. Triasla som sa, triasli sa mi nohy a ruky a mala som pocit ako keby som mala odpadnúť.

V tom má Damian chytil za ruku

,,Ššš to je okej, už som tu'' potiahol mi ruku a objal ma. Hľadkal mi chrbát a stále opakoval jednu vetu dokola.

,,Bude to dobré už som tu neboj sa ''

Nechcela som aby videl že som slabá naozaj nechcem aby to videl ale asi som teraz už naozaj prehrala. Rozplakala som sa na jeho hrudi ako malé decko.

*********************

Zobudila som sa v Damianovej posteli. Čo sa stalo včera ? Popravde nič plakala som v jeho aute asi hodinu a nič som nepovedala následne ma odviedol do jeho izby s tým že sa mám vyspať a odišiel.

Prečo je zradu taký dobrý? Neviem. Prečo  som ja taká slabá pri ňom? Neviem. Ale jedno viem na isto, že k Luisovy sa vrátiť nemôžem....neviem ako by to dopadlo nabudúce ale som si istá že by ma zabil.

,,Dobre ráno'' povedal Damian ktorý stál vo dverách a pozeral sa na mňa.

Moje oči automaticky prešli na jeho hruď a tehličky keďže bol bez trička. Do líc sa mi nahrnula červeň a ja som odvrátila zrak. Čo to kurva Aria ? Vravelo si moje svedomie.

,,Ako ti je ?'' Spýtal sa a sadol si vedľa mna na posteľ.

,,Mala som aj lepšie dni'' Povedala som a jemne sa zasmiala.

,,To ti verím '' usmial sa.

Práve mi prišlo že toto je asi jediná normálna konverzácia ktorú sme spolu kedy mali.

Damian sa zdvihol z posteľe a vychádzal z izby.

,,Raňajky sú dole na stole takže sa poď najesť, a Aria nečervenaj sa tak vyzeráš ako paradajka'' povedal a zasmial sa.

,,Nečervenám sa idiot!''

Hodila som do jeho chrbta  vankúš načo on sa znova  zasmial. Asi som tu normálnu konverzáciu zakrikla.

****************

Po raňajkách som vyšla  von na Damianovu záhradu ktorá bola veľmi krásna a snažila som sa  dovolať matke no nič. Volala som jej asi 50 krát ale nezdvihla. Prečo by ma tu nechala bez toho aby mi niečo povedala alebo nezdvihla ten skurvený telefón ? Od hnevu som zahodila telefón na trávu.

,,Si okej ?'' Spýtal sa Damian ktorý sa postavil vedľa mňa a zapálil si cigaretu.

,,Neviem''

,,Aha tak''

Bolo to celé divné vôbec sa nepýtal na Luisa ani na mamu ani na nikoho.

,,Prečo sa nepýtaš čo sa včera stalo ani nič okolo toho ?'' Spýtala som sa bojazlivo.

,,Vieš Aria...niekto ma predtým naučil že sa netreba pýtať a že ak ten človek sám chce a verí ti tak ti to jedného dňa povie sám'' povedal a usmial sa na mňa. Podal mi jednu cigaretu ktorú som si zápalila aj ja.

Nikotín mi prúdili v žilách a mne došlo že tento človek nieje taký hlúpy ako vyzerá s že možno som sa mýlila. A nieje taký zlý ako sa v skutočnosti prezentuje.

,,Veríš mi ?'' Spýtala som sa neisto.

,,Zaujímavá otázka....keby že ti mám zveriť svoj majetok a niečo cenné bál by som sa že to asi spáliš pretože ma tak veľmi nenávidíš takže si niesom istý'' zasmial sa a poťiahol si z cigarety.

Tiež som sa zasmiala lebo mal celkom pravdu. Ale nenávisť ? No nemám ho úplne rada ale nenávisť to neni. Dakedy by som ho zabila to áno, ale či by som ho bola sklopná zabiť  naozaj tým si niesom istá.

,,Nemám ťa rada to je pravda, ale že by som ťa nenávidela tak to zasa nie'' povedala som celkom potichu a znova si poťiahla z cigarety.

,,To som rád'' usmial sa na mňa a zvyšok cigarety uhasil do popolníka.

To isté som spravila aj ja. Môj odhodený telefón ktorý skončil niekde v tráve mi podával Damian do rúk so slovami nech mu tu nerobím bordel keď tu chcem bývať.  Načo som sa zasmiala. Ale potom som zamrzla.

,,Počkaj ako to že bývať ?''

,,Nemáš kam ísť nie ? Či by si chcela ísť naspäť k nemu?'' Nadvihol jedno obočie a uškrnul sa. Následne čakal čo mu poviem.

,,Takže ak to beriem správne.....budem s tebou bývať ponúkaš mi bývanie, jedlo, teplú vodu a izbu ?''

,,Presne tak'' povedal jednoznačne.

,, A čo za to chceš ?'' Spýtala som sa ho teraz ja s úškrnom.

,,Nič''

,,Si si istý ? Vážne nič nechceš?''

,,Iba mi pomožeš ukradnúť jeden z mojich testov zo školského trezoru'' povedal a uškrnul sa.

,,Čože ! Ani náhodou! Zblaznil si sa idiot !''

,, Ty si tá kvôli ktorej prepadám!! Takže je to tvoja chyba, ak mi pomôcť nechceš tak potom sa môžeš pobaliť a odísť, tam sú dvere'' svojim prstom ukázal na vchodové dvere.

Podišiel bližšie ku mňe mala som zimomriavky po celom tele. Priťiahol si ma k sebe, ruky mal na mojim chrbte a išiel nižšie a nižšie až boli skoro na mojom zadku. Bola som ako zmyslov zbavená a nevedela som sa pohnúť.

,,Alebo mi budeš platiť svojim telom?'' Pošepkal mi tuto vetu do ucha.

V momente som sa spamätala a odstrčila ho od seba.

,,Fajn pomôžem ti''

,,Dobré dievča '' usmial sa.

Dal pred seba ruku a ja som mu ju podala a zatriasla s ňou a tak sme sa stali partnermi....kamošmi.....spolubývajúcimi.....nazvite si to ako chcete no vedela som jedno že to je jediná šanca ako tu zostať bývať a možno sa niečo nové dozvedieť o Damianovy.

12.7.2020