Niečo Za Niečo, Fuckboy!

●10●

Ten kretén má zavrel na streche!!!!!!!

********************

,,Idiot! Hnusný! Nechutý! Špinavý!" kričala  som a pri každom tomto slove som nohou kopla do dverí od strechy.

Bola mi zima, pretože prekvapivo hore na streche fúka, nemala som kľúče čiže sa nemám ako dostať von a pochybujem že ma niekto počuje. No a na záver zabiť sa skočením dole skutočne nechcem. Dokonca nemám ani ten blbý telefón! Všetky veci mám v triede.

,,Bože za čo ma trestáš! " kričala som po streche ako posledý idiot.

Dobre Aria chiiiiiill. Bola si už aj v horších situáciach. Strecha nebola veľá bola kurva obrovská a čím ďalej tým viac mi bola väčšia zima čiže si viete predstaviť ako moc som sa triasla. Začala som sa teda prechádzať po streche a hľadať neakú alternatývnu cestu preč.

Staré lavice a stoličky čo boli na streche mi budú asi na nič. Tak isto ako staré krabice a blbosti porozhazdované všade v kôpkach okolo mňa. Špaky od cigariet a chlašky piva a alkoholu. Lepšie ako na párty.

Vyskočila som sa okraj strechy a pozrela sa dole. Nie našťastie nemám strach z výšok, no poviem vám že je to dosť vysoko a podomou je jedna malá budova... menom telocvičňa.

Pravdepodobne sa pýtate prečo som na niekoho nezakričala.....prvý dôvod nikoho nikde.....a druhý dôvod nepotrebujem aby ma dávali dole viem sa o seba postarať a takto to pre Damian bude vyzerať iba tak že som prehrala a to nieje moja partia.....porazená? Ani vo sne. Žiadne lano....žiaden rebrík.....jak sa mám do prdele dostať dole?

Rozmýšlala som hodnú chvíľu kým som usúdila že jedniná možnosť je skočiť dole na budovu...teda telocvičňu. Bože ak by ma niekto natočil myslel by si že práve vykonávam samovraždu.

Ak si zlomím nohu alebo niečo iné prisahám na svoju dušu že Damiana zabijem a je mi u prdele či za to budem mať trest! Opäť som skočila na okraj strechy a pozrela sa dole. Vo vetre mi viali vlasy a ja som cítila ako mi viac a viac bije srdce.

,,Oh bože ! Bola som zlá, ale nezabíjaj ma prosím ešte to tomu zmrdovy mušim vrátiť!!'' povedala som potichu a prežehnala sa. Nasledne skočila. No to už bolo všetko pre mňa čierne.

O 2 hodiny neakôr

,,Bude vporiadku ale vezmi ju domov dobre ?"

,,Jasné nebojte sa "

Pomaly som otvárala oči a pozerala sa na biele svetlo nadomnou. Do riti ja som mŕtva! Rýchlo som si sadla no v momente sa mi zatočila hlava.

,,Pomaly, nechceš predsa aby to s tebou bolo ešte horšie" prihovorilo sa mi dievča s rišavými vlasmy a pehmi na tvári. Bola zlatá ale vyzerala tak trochu ako mrkva. Nie, neberte to ako urážku ale  naozaj tak vyzerala.

,,Kto si?" spýtala  som sa chladným hlasom a pomaly sa začala dvíhať z postele.

Keď som sa obzrela okolo došlo mi že som u školskej sestričky. Ako som ale stúpila na nohy obe sa mi podlomili. No neznáme dievča ma chytilo okolo pású a položilo sadnúť si naspäť na posteľ. Keď som sa pozrela na koleno bolo obviazané.

,,Som Layla teší ma a ty?" povedala a milo sa usmiala. Dala ruku pred seba a čakala že jej ju podám aj ja. No ja som tak neurobila.

,,Aria" odpovedala som jej na otázku a hľadala svoje veci po miestnosti.

Prekrýžila si ruky na hrudi a zamračila sa ako keby bola urazená ,,Zachránim ti život a ty mi niesi ani ochotná podať ruku?" Nadula ešte viac pery.

Ale mala pravdu kto vie kde by som bola keby že ma nenájde. Jemne som teda natiahla ruku, načo ona hneď reagovala a podala mi ju. Potom našimi rukami zatriasla a usmiala sa no ja som mala stále na tvári pokerface.

Nemám rada, keď si hľadám kamarátov ajtak viem že ma to bude bolieť keď ich opustím pri ďalšom sťahovaní.

,,Poď vezmem ťa domov dobre ?" natihla sa ku mne a znova sa usmiala.

Iba som kývala hlavou.

Pomohla mi vstať a vzala aj moje veci. Držala som vzovretí jej ruku a pomaly kráčla. Cítila som bolesť v kolene pri každom kroku.

,,Ty asi nebudeš zhovorčivý typ že? " spýtala sa.

,,Layla pozri....ja nepotrebujem kamarátov alebo lásku....ak mám neakého chalana pre mňa je lepšie sa s ním iba pohrať.....a robím veľa problémov tak sa po tomto incidente drž odomňa ďalej dobre?" dúfam  že som ju dostatočne odradila od toho aby sa so mnou už nerozprávala.

,,Takže badgirl že? " Spýtala sa a mierne sa zasmiala až mi to prišlo rozkošné. ,,Aria....pomohla som ti, čo ak by si sa mi odvďačila tým že budeme kamarátky?" dala mi ďalšiu otázku na ktorú som jej nevedela odpovedať.

Normálne dievčatá by mi dali pokoj predsa len vyzerám trochu strašidelne ale toto dievča ma drži a ešte mi aj nesie veci. Je ku mne milá a snaží sa ma spoznať. Nie ako tie ostatné ktoré iba zazerajú kvôli tomu že sedím vedľa Damiana a oni by pre neho rozkročili nohy kedykoľvek.

,,Dobre teda" povedala som presvedčivo.

,,Som rada" znova sa na mňa usmiala. Má naozaj pekný úsmev. Nemá v ňom žiadnu bolesť iba šťastie.

Našla som si práve teraz skutočnú kamarátku?

4.3.2019