A Warrior Girl

2. kapitola

Keď som konečne došla do izby, spadla som hneď na posteľ. Tento deň bol neskutočne náročný. Musím behať za princezniným zadkom ako tieň a je to dosť otravné. Furt odo mňa niečo chce a jej mačka, Anabelle, otravuje Hiraye a ani jemu sa to nepáči. Furt naňho skáče a keď si konečne tiché miesto na oddych, začne sa hrať s jeho chvostom. Snažím sa jej v tom zabrániť najviac ako môžem ale princeznička furt niečo ,,potrebuje". Raz si zmyslí, že chce čaj, raz podať knihu, pretože je nízka a nebude sa stavať na stoličku, pretože jej šaty stáli dvadsaťnásobne viac ako všetko čo vlastním, a že vraj aj to je málo. Vždy iba prevrátim očami a spravím to, lebo nemám na výber.

Som na lúke plnej rozkvitnutých kvetov. Vlčie maky, sedmokrásky, zvončeky, kosatce, nezábudky a veľa ďalších. Bolo to nádherné. Neďaleko bol vodopád a pod ním krištáľovo čisté jazero. Aj keď slnko svietilo jasne nebolo mi horúco. Pozrela som sa na seba a mala som oblečené tričko a krátke nohavice končiace mierne nad kolenami. Bolo mi príjemne.....cítila som sa šťastná no aj tak, ako keby mi niečo chýbalo. Poobzerala som sa, no nikde som nevidela môjho tigra. ,Hiraye!" zakričala som z plnej sily no z môjho hrdla nevyšlo ani hlásku. Skúšala som to znova a znova no nič. Začala som mať strach. Pobehovala som hore dolu, vbehla do lesa no keď vyšla bola som na tej istej lúke. No na asi tretíkrát sa tam objavilo obrovské čierne telo s tyrkysovo modrými pruhmi. Nie! ,,Nie!" snažila som sa zakričať a rozbehnúť sa k tomu telu, no tentokrát sa mi nepodarilo ani jedno ani druhé. Akoby ma nejaká neviditeľná sila držala na mieste a nútila ma pozerať sa na to, ako najdôležitejšia osoba v mojom živote umiera. Zavrela som oči a zacítila ako mi niekto chytil ramená tak silno, že mi tam zanechá modriny. ,,Vidíš čo si spôsobila? To všetko len kvôli tebe. Ty si na vine. Nezaslúžiš si žiť, no ani zomrieť. Budeš trpieť!" a potom už iba tma. Rozmýšľala som o tom neznámom mužskom hlase a zrazu som zacítila bolesť v ruke. Otvorím oči a tam sa na mňa pozerajú dve oceánovo modré oči. Ani zelené, ani modré. Niečo medzi. Nebezpečné no nádherné. Preskúmala som jeho tvár. Mal výrazné lícne kosti a ostrú čeľusť, na hlave kapucňu, no z pod nej mu vytŕčali krátke tmavo hnedé vlasy. Pozrel sa mi do očí a zlomil mi ďalší prst. Takto to išlo dlhú chvíľu, no potom sa jeho oči zmenili na odtieň, ktorý tak dobre poznám. Hirraye začal okolo mňa krúžiť a keď došiel predo mňa skočil...

S krikom som sa zobudila. Lyra, sivočierna vlčica ma oblizla a ja som jej prešla prstami pomedzi jej hrubú jemnú srsť. ,,O čom to bolo tento raz?" Kaira podišla ku mne s pohárom vody. Vzdychla som a odpila si poriadny dúšok vody. ,,O nič horšie ako to posledné." Prikývla a zamierila k dverám. Poslednýkrát sa obzrela a mierne sa usmiala.

Kaira tu nevyrastala na zámku ako ja. Pred asi 6 rokmi ju tu násilne dotiahli. Odkúpili ju a tak sa z nej stala slúžka. Nikdy nerozpráva o svojej rodine. Neviem čo sa medzi nimi stalo, ale ak mi to sama nechce povedať nútiť ju nebudem. Viem aké ťažké je to hovoriť o rodine aj keď som sama žiadnu nemala. Lyru našla neďaleko v lese celú dolámanú a zranenú. Je zručná liečiteľka čiže to pre ňu nebol až taký problém, je Terranistka, čiže ovláda zem, a pozná ma asi najlepšie z celého zámku.

,,Arryn!" o bože, čo zas chce. Zdvihla som zrak od knihy, ktorú som práve čítala a videla ako potľapkala na miesto vedľa nej na mäkkej sedačke. Pretočila som oči tak aby si to nevšimla a zdvihla sa, aby som si mohla ísť sadnúť vedľa nej. ,,Porozprávaj mi o Rillianovi." Zamyslela som sa. O princovi sama až toľko neviem, no pár zážitkov, keď sa to tak dá nazvať, mám. ,,Rillian.........Rillian je dobrý chalan. Raz z neho bude aj dobrý vládca a manžel. Verím tomu. Má rád lov a vždy ukazuje alebo naznačuje, že je viac ako všetci ostatný. Je Ventusta, čiže ovláda vzduch ako už vieš. Jeho spiritus animalis je páv Jose.....a," vzdychla som. ,,Hannele pozri, Rillian je dobrý človek. Prešiel si už veľa vecami ako smrťou jeho malého brata.....a preto tu preňho musíš byť. Musíš. On....potrebuje niekoho, kto by ho miloval." Pozrela som sa jej konečne do očí. Až po chvíli som si uvedomila, čo som urobila. Na tvári sa jej objavil úškľabok. ,,Výborne toto som pokašľala. Teraz to vie a som v keli." Pomyslím si. Využije to proti mne som si istá....