Stratená

5.

V jeho hlase sa neniesla ani kvapka humoru.

Kráľovná. Hlava celého sveta obsadených príde do našej školy. Videla som ju len na obrázku no aj tam vyvolávala rešpekt.

Pokiaľ príde do školy osobne, musí našu situáciu považovať za veľmi vážnu.

,,Celá rada a kráľovná. Prídu sem kvôli Malumovi." Pomaly sa na mňa pozrel, takže som konečne videla znepokojenie v jeho očiach.

Riaditeľka prišla o pár minút len aby nám oznámila, že sa máme rozísť do svojich izieb a stále neopúšťať školu.

Mňa zavolala do riaditeľne.

,,Je pravda, že príde kráľovná?," spýtala som keď ma usadila na gauč.

Prikývla a nervózne si prehrabla vlasy.

,,Je možné, že s tebou budú chcieť hovoriť. Možno ťa budú vypočúvať."

Povzdychla som si a prikývla som. Čakala som, že budú chcieť počuť všetko čo viem. Pravdepodobne tu budú aj William, Lawson a Abigail. Možno Phoebe aby zistili, či si nespomenula na niečo, čo by mohlo pomôcť.

,,Prídu zajtra ráno. Potrebujem aby si hovorila o všetkých detailoch a hlavne... správaj sa slušne a rozprávaj len keď ťa k tomu niekto vyzve."

Opäť som prikývla a šla som do svojej izby, kde ma čakal Ashton.

Strávili sme spolu celý večer rozprávaním sa a pozeraním filmov. Ráno som vstala opäť až príliš skoro.

Keďže som nevedela, čo s voľným časom, zacvičila som si. Tréningová miestnosť bola o takomto čase prázdna. Po tréningu som sa osprchovala.

O pár hodín som už stála pri dverách, ktoré sa stále otvárali a zatvárali ako sa miestnosť napĺňala neznámymi ľuďmi.

Nepočúvala som ani jeden príkaz k tomu aby som opustila miestnosť. Ak mi chcú zabrániť v tom, aby som všetko počula z prvej ruky, budú ma musieť vyviesť.

Keď som prišla úplne pripravená odpovedať na otázky, vyhlásili, že ma nepotrebujú a nemajú v pláne ma vypočúvať. Zatiaľ.

Rada pricestovala súkromným lietadlom skôr ako som si myslela, že to bolo možné. Priviedli aj svoje jednotky. Trénovaných zabijakov akými sme sa mali stať aj my.

Teraz stáli pri všetkých stenách miestnosti ako jeden. Takmer vôbec sa nehýbali a skleneným pohľadom sledovali každý pohyb.

Ako som sa zatiaľ dozvedela, po tom čo sa stalo naposledy nechceli riskovať, že vypukne vojna bez toho aby sa silné jednotky nachádzali priamo v mieste diania.

Muselo sa im uznať, že budili rešpekt. Myslela som si, že Ethan vyzeral mocne a naháňal strach.

Teraz keď okolo mňa prechádzal dvojmetrový chlap s tmavými vlasmi vypnutými v cope, ktorý mu pri chôdzi udieral o chrbát bola som rada, že učitelia na škole nevyzerajú práve takto.

Na rukách mal rukavice a okolo pása opasok plný nebezpečných zbraní. Akoby mu nestačili ruky. Bola som si istá, že aj úplne bez zbraní bolo nemožné ho poraziť.

Podvedome som sa stiahla do tieňa, ktorý vrhali dvere. Zrazu som sa cítila malá ako mravce čo liezli cez zárubňu aby sa dostali von z miestnosti.

S trhnutím som sa vystrela pri tóne jeho hlasu.

,,Dve jednotky tu zostanú na dlhšiu dobu. Škola potrebuje ochranu pokiaľ by došlo k ďalšiemu napadnutiu z ktorejkoľvek strany. Amatéri ktorí sa tu nachádzajú v boji nemajú šancu."