3.

206 21 5
                                    

Aj Williama tá informácia vystrašila. Skôr ako stihol nasadiť svoj kamenný výraz, z ktorého sa nedalo nič vyčítať, v jeho očiach som videla strach.

Spýtal sa ma ešte pár otázok a potom odišiel.

Opäť som sa zavrela v izbe a čítala som si. Tréningová miestnosť musela byť prepchatá najmä teraz keď sa nedalo trénovať inde.

Vedela som len, že polročné tréningové cvičenie je na overenie našich schopností a tých, čo nedosahujú potrebnú úroveň, môžu vyhodiť alebo posunúť do nižšieho ročníka.

Aj napriek tomu som nemala v pláne trénovať.

Sústredila som sa na knihu lektvarov, ďalšiu z Ethanovej krabice.

Našla som tam aj postup na výrobu lektvarov liečenia a zabudnutia, s ktorými som sa už stretla.

Nachádzali sa tam ďalšie zaujímavé elixíry ako elixír posilnenia, energie a dokonca smrti. Väčšina bola aj s upozornením o strašných vedľajších účinkov.

Rozhodne som sa nechystala skúšať nejaký pripraviť. Aj tak som nevedela kde zohnať ingrediencie ako kvapka smrti, búrkový mrak alebo koreň síklivca.

Navštívila som ešte Georga v nemocničnom krídle a Ashtona, ktorý si vypočul čo sa mi stalo v predchádzajúci deň.

V noci som sa neubránila krátkemu spánku. Snívalo sa mi ako som pozorovala Maluma keď zabil Setha. Zobudila som sa so slzami v očiach ako každú noc.

Ráno som nemala ani kvapku energie a preto som sa nebránila keď ma Ashton ťahal na raňajky. Mohla som si aspoň nájsť kávu a jedlo, ktoré by ma posilnilo.

O pár minút sme sa zhromaždili v tréningovej miestnosti a na oblečenie sme si pripli rôzne zbrane.

Čakali sme už len na rozdelenie dvojíc a oblasti kam pôjdeme.

Väčšina terénnych cvičení bola pokojná. Kontrolovali sme výskyt posadnutých ale takmer nikdy sme nič neobjavili.

Preto som dospela k myšlienke, že v skutočnosti nechcú aby sme na nich narazili. Len sa nás snažia vystrašiť a prinútiť nás aby sme boli v pozore a zvykli si na ulice a mesto ľudí.

Ashton bol priradený k niekomu inému a moja nálada preto poklesla. Dúfala som, že sa nado mnou zľutujú a priradia ma práve k nemu.

,,Bethany a Olivia, mestská tržnica na severe." A bola úplne preč.

Posledné čo som chcela bolo stráviť deň s Williamovou bývalou alebo čo vlastne bola.

Keď sa vedľa mňa postavila tiež nevyzerala zrovna nadšene. Čierne vlasy si zopla do gumičky a napravila si zbrane, ktoré jej viseli po tele

Tanya jej položila ruku na plece a povedala: ,,Budeš to mať takže, tento polrok si budeš musieť vybojovať sama."

Olivia si iba nahnevane odfrkla a skontrolovala svoj odraz v malom zrkadle, ktoré vybrala z vrecka. Keď nás odštartovali, vyšla von a ani sa neobzrela či ju nasledujem.

Na tržnicu sme museli ísť mestskou dopravou. Viezli sme sa v metre a električke kým sme konečne vystúpili na tržnici.

Prechádzali sme pomedzi stánky s rôznym jedlom, drevenými výrobkami a šperkami. Bežní ľudia vykrikovali aby prilákali zákazníkov.

Predierali sme sa pomedzi veľké množstvo prepotených tiel a kráčali sme vpred. Znechutene som pokrčila nos pri pachu rýb, ktorý sa šíril zo stánku vedľa nás. Všetky hlasy sa miešali a tvorili nepríjemný hluk.

StratenáTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon