Aj Williama tá informácia vystrašila. Skôr ako stihol nasadiť svoj kamenný výraz, z ktorého sa nedalo nič vyčítať, v jeho očiach som videla strach.
Spýtal sa ma ešte pár otázok a potom odišiel.
Opäť som sa zavrela v izbe a čítala som si. Tréningová miestnosť musela byť prepchatá najmä teraz keď sa nedalo trénovať inde.
Vedela som len, že polročné tréningové cvičenie je na overenie našich schopností a tých, čo nedosahujú potrebnú úroveň, môžu vyhodiť alebo posunúť do nižšieho ročníka.
Aj napriek tomu som nemala v pláne trénovať.
Sústredila som sa na knihu lektvarov, ďalšiu z Ethanovej krabice.
Našla som tam aj postup na výrobu lektvarov liečenia a zabudnutia, s ktorými som sa už stretla.
Nachádzali sa tam ďalšie zaujímavé elixíry ako elixír posilnenia, energie a dokonca smrti. Väčšina bola aj s upozornením o strašných vedľajších účinkov.
Rozhodne som sa nechystala skúšať nejaký pripraviť. Aj tak som nevedela kde zohnať ingrediencie ako kvapka smrti, búrkový mrak alebo koreň síklivca.
Navštívila som ešte Georga v nemocničnom krídle a Ashtona, ktorý si vypočul čo sa mi stalo v predchádzajúci deň.
V noci som sa neubránila krátkemu spánku. Snívalo sa mi ako som pozorovala Maluma keď zabil Setha. Zobudila som sa so slzami v očiach ako každú noc.
Ráno som nemala ani kvapku energie a preto som sa nebránila keď ma Ashton ťahal na raňajky. Mohla som si aspoň nájsť kávu a jedlo, ktoré by ma posilnilo.
O pár minút sme sa zhromaždili v tréningovej miestnosti a na oblečenie sme si pripli rôzne zbrane.
Čakali sme už len na rozdelenie dvojíc a oblasti kam pôjdeme.
Väčšina terénnych cvičení bola pokojná. Kontrolovali sme výskyt posadnutých ale takmer nikdy sme nič neobjavili.
Preto som dospela k myšlienke, že v skutočnosti nechcú aby sme na nich narazili. Len sa nás snažia vystrašiť a prinútiť nás aby sme boli v pozore a zvykli si na ulice a mesto ľudí.
Ashton bol priradený k niekomu inému a moja nálada preto poklesla. Dúfala som, že sa nado mnou zľutujú a priradia ma práve k nemu.
,,Bethany a Olivia, mestská tržnica na severe." A bola úplne preč.
Posledné čo som chcela bolo stráviť deň s Williamovou bývalou alebo čo vlastne bola.
Keď sa vedľa mňa postavila tiež nevyzerala zrovna nadšene. Čierne vlasy si zopla do gumičky a napravila si zbrane, ktoré jej viseli po tele
Tanya jej položila ruku na plece a povedala: ,,Budeš to mať takže, tento polrok si budeš musieť vybojovať sama."
Olivia si iba nahnevane odfrkla a skontrolovala svoj odraz v malom zrkadle, ktoré vybrala z vrecka. Keď nás odštartovali, vyšla von a ani sa neobzrela či ju nasledujem.
Na tržnicu sme museli ísť mestskou dopravou. Viezli sme sa v metre a električke kým sme konečne vystúpili na tržnici.
Prechádzali sme pomedzi stánky s rôznym jedlom, drevenými výrobkami a šperkami. Bežní ľudia vykrikovali aby prilákali zákazníkov.
Predierali sme sa pomedzi veľké množstvo prepotených tiel a kráčali sme vpred. Znechutene som pokrčila nos pri pachu rýb, ktorý sa šíril zo stánku vedľa nás. Všetky hlasy sa miešali a tvorili nepríjemný hluk.
BINABASA MO ANG
Stratená
FantasyKto som? Túto otázku som si po všetkých tých divných udalostiach kládla stále. Som obdarená? Som. No ani medzi nich úplne nezapadám, namiesto jednej farby, majú moje oči všetky. Možno nakoniec zistím kam skutočne patrím.