brightest star. (wolfstar hp ff, sk/cz)

4. Kapitola- Návštevník

"Crucio!" Ozývalo sa mu v ušiach, a Sirius sa celý spotený zobudil zobudil do bezpečnej reality chrabromilského internátu. Posadil sa na posteli a zadychčane si zviazal polodlhé vlasy do gumičky, pretože sa mu od potu lepili na tvár. V celom svojom tele cítil pozostatky krutej bolesti, ktorú cítil vo svojej nočnej more a ktorú si tak dobre pamätal. Vibrovala v každej kosti či bunke jeho tela. Stávalo sa to často. Už od detstva trpel týmito snami, ktoré niesli korene do skorej detskej traumy. Niekedy sa zobudili aj ostatný Záškodníci a objali ho, no on im nikdy neprezradil čo sa mu snívalo a prečo. 

Nie si v tom odpornom dome, si v Rokforte, Rokfort je tvoj domov. Opakoval si v mysli. Ešte raz sa pre istotu pozrel na pokojne spiacich chlapcov vo vedľajších posteliach. Položil si nohy dole z postele a vystrel všetky kosti. Zhlboka zalapal po dychu po ďalšej dávke bolesti, no napokon sa donútil vstať. Prešiel k stoličke, nahodil na seba dlhý čierny sveter, zhrabol Záškodnícku mapu a vyšiel z chrabromilskej fakulty von. Potreboval cítiť čerstvý vzduch, nechcel sa dusiť. Nesvietil si prútikom, len sa v prítmí potuloval prázdnymi chodbami nočného hradu. Ešte aj čarodejníci na obrazoch spali a duchov tak isto nebolo nikde vidno.  

Prešiel už niekoľko poschodí, práve sa nachádzal na siedmom, keď zrazu na svojom chrbte zacítil niečie oči. Tušil, že ho niekto sleduje. Mohol to byť Filch, jeho pani Norrisová, alebo nejaký duch? Ten niekto by sa aspoň ozval, no zdalo sa, že tajomný nasledovník je až príliš tichý. Sirius zastal v strede chodby. Z vrecka nohavíc vytiahol mapu a prútikom sa jej dotkol. Pri jeho mene svietilo ďalšie, s tým istým priezviskom. 

"Myslím, že obaja vieme, čo robíš. Môžeš odtiaľ vyliezť, drahý braček."Sirius poznamenal, otočil  sa a v rovnakej chvíli sa spoza stĺpa vynoril Regulus. 

"Len na teba dávam pozor, braček."Opätoval mu s úškrnom Reggie.

"Oceňujem ako dohliadaš na moje vlastné dobro."Sirius sarkasticky predniesol a chytil sa za srdce. "Ale nabudúce si daj prestávku o pol jednej v noci, dobre? Potrebuješ ešte dlhý spánok do krásy." 

"Pozri, Sirius. Načo si neustále robíš problémy? Aj tak sa s Bellatrix oženíš či chceš alebo nie. Tak prečo sa nepridať k nám?"Sirius veľmi dobre vedel čo myslí tým k nám . Na Rokforte sa pomaly ale iste  zhromažďovali temné sily.

"Ak mi ponúkaš miesto v tvojej slizolinskej partičke, tak si na zlom mieste. Svojich priateľov som si už našiel, ďakujem."

"Rodičia a ja  očividne nie sme spokojní s tvojim výberom priateľov, ale neurobíme s tým nič, Sirius. Je to tvoj život. Ako čo si myslíš, že s tým spravíme? Zabijeme ich a necháme ťa nech sa na to prizeráš? Alebo matka od zúrivosti najprv zabije teba? Nie."Potichu sa zasmial a šialene pokrútil hlavou. " Ale možno by si tvoji priatelia mali v budúcnosti dávať pozor. Dávaj na nich veľký pozor, Sirius. Veľký."Regulusovi zažiarilo v temných očiach. 

"Ty jeden..."Sirius okamžite vytiahol prútik a rýchlymi krokmi k nemu pristúpil. Nikto sa nebude vyhrážať jeho rodine, ktorá ani nie je pokrvná. 

"Čo sa tu deje?"Ozval sa hlas človeka, ktorého tam Sirius momentálne túžil vidieť najmenej. Nie, Remus, choď odtiaľto preč. Ten ale nič nevedomiac dokráčal až k nim. Sirius mu venoval pohľad.

"Ako hlavný prefekt mi teraz vysvetlite dôvod vašej večernej prechádzky."Remus hľadel z jedného na druhého a nadvihoval obočie.  

"Daj si odchod, ty špinavá beštia."Regulus sa osopil na Remusa. Veľmi dobre vedel na čo naráža. V štvrtom ročníku sa celá škola dozvedela o jeho malom chlpatom tajomstve, bol to pre neho obzvlášť ťažký rok, stáli pri ňom Záškodníci a hlavne Sirius, ktorý mu každý deň nosil čokoládu a objímal ho. A  Remusovu šikanu riešila profesorka Mcgonagallová ku ktorej chodil na večerné posedenia, až napokon nadviazali zvláštne matersko-synovské puto.  

"Myslím, že cestu do slizolinskej klubovne nájdeš aj sám. Inak nás všetkých troch nahlásim Mcgonagallke, a ty určite nechceš mať trest s nami, však, Reggie?"

Regulus vrhol nazlostené pohľady z jedného na druhého,no napokon ako víchor odkráčal. "Matka sa o tomto dozvie."Zamrmlal ešte popod nos, no Sirius tomu nevenoval pozornosť. 

"Myslíš, že Regulus sa bojí, že dostane trest s nami?"Zazubil sa Remus. 

"Hej, bojí. Sme predsa tí z Chrabromilu. A čo by na to povedala matka? Ou, a ešte sa bojí Zakázaného lesa."Rozosmial sa Sirius a s ním napokon aj pohľadný vlkolak.

"Mali by sme ísť."Povedal Remus vážne keď sa dosmiali a skĺzol mu úsmev z úst.

"Ešte nie." Sirius ho potiahol za predlaktie, Remus takmer spadol, ale udržal sa a nechal ho nech ho ťahá ku schodom. "Poď." Spolu kráčali hore do astronomickej veže v príjemnom a pokojnom tichu. 

Keď vyšli hore Sirius sa nadýchol čerstvého nočného vzduchu, podišiel k zábradliu a oprel sa oň rukami.

"Sirius, o čom to bolo? To s tvojim bratom?"Remus podišiel bližšie k nemu a tak isto sa oprel o zábradlie.

"Ale, nič zvláštne."Sirius sa zaksichtil a mávol rukou. "Moja rodina jednoducho nechce prekusnúť, že som sa dostal do Chrabromilu. Už celých šesť rokov."Povzdychol si. 

"Preto som každé prázdniny odtiaľ na motorke utekal preč. Nedokázal som to doma vydržať." 

"Prečo si neutiekol aj toto leto?"Remus preglgol.

"Nepustili ma."Šepol Sirius a zahľadel sa do diaľky na temnú krajinu. 

Remus najprv nevedel čo na to povedať. Sledoval Siriusov dokonalý profil s jemne zakriveným nosom. "Pozri, neviem čo sa stalo, a chcem ti dať čas kým budeš pripravený o tom hovoriť."Nadýchol sa. "...Takže keď budeš pripravený, vieš za kým máš ísť. U mňa a mojej rodiny máš stále dvere otvorené, kamarát."Pousmial sa a položil mu ruku na rameno. Sirius sa obzrel a objal jeho ruku svojou. 

"Aký šťastný môžem byť nazývať ťa priateľom."Šepol. Potom chvíľu s úsmevom na perách a v tichu hľadeli na hviezdy. 

"Regulus mi ešte naznačil či sa nechcem pridať ku nim. K smrťožrútom."Ozval sa zrazu do ticha Sirius. 

Remus užasnuto vydýchol.

"Sú ako vírus. Organizujú na škole spolok svojej čiernej mágie a nikto s tým nič nerobí."Sirius zatínal zuby. "Naozaj sa začínam báť, Remi. Toto sú temné časy. Temné."Oprel si líce o Remusovu ruku na jeho ramene. 

Remus ho zozadu opatrne objal, tak ako sa väčšinou ako kamaráti objímali, aj keď v tejto chvíli na astronomicke veži cítil, že to bolo špeciálne. "Zvládneme to, jasné? Dokončíme školu a nedovolíme, aby sa nejaký temný čarodejník dostal k moci. Dobro vždy porazí zlo."

"Máš vždy také dobré myšlienky, alebo si iba sčítaný?"Zazubil sa Sirius v jeho objatí, no zrazu si niečo uvedomil. "Pre Merlina, Moony, celý sa trasieš. Je ti určite zima a ja idiot som ti ani neponúkol svoj sveter. Aký som to ja nevychovanec."Dostal sa z jeho objatia, vyzliekol sa z dlhého čierneho svetra, takže zostal len v pyžamovom kabátiku a podal ho Remusovi.

"Pads, to si nemusel, ale ďakujem."Usmial sa na neho Remus. 

"Aj tak ti sluší viac ako mne."Uškrnul sa Sirius. 

I still remember the third of December, me in your sweater

You said it looked better on me than it did you
Only if you knew how much I liked you