Sny:33♥

Vyjednávačka

Šla som so starkou smerom k dogmanovmu domu. Pán Braun ,ako obyčajne v takomto čase, mal siestu na terase. Čítal noviny, popíjal zvednuté kapučíno a sem-tam sa mrkol na svoju záhradu plnú psích nôh behajúcich hore-dolu. ,,Pán Braun, máme pre vás návrh!" kričala som už od bránky. Celá natešená som sa rozbehla a akosi som zabudla na pravidlá- podržať bránku starším, pravidlo najprv starší potom mladší a pozdraviť sa keď  vojdem dnu. Celý život ma to starká učila, celý život som to dodržiavala ale pri tejto chvíli sú všetky pravidlá bezmocné. ,,Starká no poď už!" zakričala som. Starká Betty sa rozosmiala a pán Braun nasledoval starkin smiech. Nechápacky som krútila hlavou a prisadla si k Braunovi. ,,Dobré ráno!" dvihol obočie. Asi mu bol nepríjemný takýto prepad. So starkou sme sa mu pekne pozdravili. ,,Lola, teda my by sme si chceli poriadiť psíka." začala babka. Môj zrak bol upretý na Braunovu kravatu. Dogman nikdy pred tým nenosil kravaty, iba ak mal nejaké dôležité stretnutie alebo šiel na svadbu. Je sobotné popoludnie, keby šiel na svadbu už dávno by tam bol. Tak potom stretnutie? ,,Poriadiť psíka?" vytrhol ma Braun s premýšľania. ,,Je mi to ľúto, ale dnes idem odovzdať huňáčov" zasmiali sme sa. ,,do miestnej školy a do jedného malého domu. Napísal som do novín inzerát a oni sa mi zahlásili." povedal akoby mu bolo jedno. ,,A čo keď sa oni o nich nebudú dobre starať?" vyhrklo zo mňa. ,,Lola ukľudni sa." povedala starká. ,,My ešte niečo vyjednáme." pošuškala mi a žmurkla na mňa, tak aby to pán Braun nevidel. ,,Tak ja už budem musieť ísť." povedal po chvíli. ,,Koľko vám zato dajú?" spýtala som sa narýchlo. Braun už mieril smerom k behajúcim psom. ,,Enry, Bob a Tens!" zakričal. Labradory sa naňho ani nepozreli. Zapískal a až vtedy sa spamatali. Nad hlavou krúžil kúskom staršieho mäsa. Psy začali strmohlav utekať a skoro podkli dogmana, ktorý im už hádzal mäso do ich výbehov. ,,Počula som, že chcete prerobiť dom. Máte na to vôbec ľudí?" podišla k nemu starká. ,,Ja vám ponúkam aj ľudí aj peniaze." nedala sa. ,,Ak my samozrejme predáte psíka." pozrela sa na mňa. Stále som ešte sedela na terase, ale sledovala som každý krok našej starkej vyjednávačky. Mala by som sa od nej učiť, zachvíľu tu nebude a ja nebudem dobrá ani v tom. ,,A čo tí ľudia? Verte mi, chcel by som aby sa psy dostali k Lole, najradšej by som bol preto, ale školník a domáci ma poprosili skôr." vymýšľal. ,,Ale..." chcela som oponovať, ale starkiné kývnutie rukov mi to nedovolilo. ,,Poď Lola, nebudeme sa tu predsa doprosovať nejakému starému dedkovi, poradíme si sami." blížila sa k bránke. Ja som nasledovala jej kroky a pustila sa do mierneho behu aby som ju stihla. Nachvíľu som sa obzrela, ale potom som hlavu namierila k chrbtu starkej Betty, ktorá rozčúlene kráčala smerom k bránke.