Sny:33♥

Úlohy

Cestou domou zo školy som premýšľala nad dnešnou matikou. Bola takáá záhadná. Udalosti, ktoré sa odiali po zvyšku dňa ma nezaujímali, no matikárku som nemohla dostať z hlavy. Premýšľaľa som nad jej výzorom. Vyzerala ako hlavná postava z nejakého hororu. Ako bosorka, či bylinkárka. Svetlé vlasy a oči, tie ma najviac štvali. Zdalo sa mi, že cez matematiku sa jej oči zmenili. Akoby sa v nich objavil ,na malú chvíľku, záblesk, diamant a opäť záblesk. ,,Ako bolo v škole? Aké si dostala známky?" došla som domov, položila tašku na zem k botníku a všimla som si starkú Betty. ,,Po starom.  A čo ty? Ako bolo v práci?" opýtala som sa. Vošla som do kuchyne a z chladničky som si vybrala džús. Zo skrinky vzala pohár a naliala si ho doň. Starká mykla plecami, a spýtalal sa ma: ,,Zas sa ti smiali?" Kývla som hlavou na znak súhlasu a sklopila zrak. ,,Lola, nič si s toho nerob. Ty si pre mňa poklad aj bez vláskov. Ty si pre mňa všetko aj s týmto postihnutím." povzbudila ma. ,,Ale babi, ja si z toho už nič nerobím. Zvykla som si. Aaa babka, ľúbim ťa, veľmi. Ďakujem, že pri mne stojíš a že si." objala som ju. 

V mojej izbe bolo ako obyčajne- tmavo, prázdno ale predsa útulno. Sadla som si na azurový sedací vak a na kolená položila denníček. K písaniu denníčka ma dôviedla cvokárka, povedala mi, ak sa budem zverovať aspoň niekomu, uľaví sa mi. Napísala som si vľavo hore dátum a začala opisovať deje z dneška. Po chvíli písania ma vyrušil klopot na dvere. ,,Ďalej!" zakričala som a zápisnik skryla pod svoj zadok. Sedela som na sedacom vaku a robila sa, že premýšľam alebo som len tak vypla.
Z dverí sa vynorila hlava mojej jedinej kamarátky. ,,Prišla som si po úlohy, dnes som nebola v škole lebo nám zomrel dedko a bolo mi tak trošku smutno. Nezvládla by som školu." vošla dnu. Rozhliadla sa po mojej izbe a nakoniec sa postavila ku skrínke, na ktorej som mala uložené fotky z detstva. ,,Bola si veľmi zlatá. A tu, aké si mala krásne kučeravé vlasy." usmiala sa. Mlčky som sa postavila a prišla k nej. ,,Je mi to ľúto. Tvojho dedka. Aj mne pred pár rokmi zomrel obľúbený dedko a bola som dosť mimo. Pri spomienke naňho začnem plakať, ale teraz by som asi nemala. Mala by som ťa povzbudiť." chytila som ju za ruku a druhou som vybrala starý zaprášený album. ,,Pozri!" roztvorila som ho. Na prvej stránke som bola ja a môj dedko Johny. Veronika sa uprene pozerala na fotku a potom akoby ju niečo zarazilo. ,,Deje sa niečo?" spýtala som sa, pretože jej zarazenie ma dosť oslovilo. ,,Asi sa mi iba niečo zdalo." usmiala sa. Odtrhla hlavu a sadla si na posteľ. ,,Dáš mi tie úlohy?" spýtala sa po chvíli. ,,Jasné." zatvorila som album a vložila do zásuvky. Vybrala som tašku a začala som jej vysvetlovať látku z fyziky. ,,Prepáč, že ti to neviem lepšie vysvetliť." podala som jej zošit a pokračovala som ďalej so slovinou.
Skončila som matikou. Pri nej som sa trochu zarazila. Nie nad rovnicami ale nad matikárkou. Bolo mi zvláštne, že sa Veronika na ňu vypytovala. Chcela vedieť, čo zvláštne sa udialo dnes na hodine matematiky.