Three ways to love.(Sk)

Zoznámenie.

Zaparkovali sme pred nemocnicou.Zamkli sme auto a pobrali sme sa ďalej. Prišli sme na oddelenie onkológie a sestra nás zaviedla k Tysonovmu otcovi.

Keď sme vkročili do izby, privítal nás úsmevom. Sedel na nemocničnom lôžku.  ,, Ahoj oci, je ti už lepšie?" Spýtal sa Ty ešte vo dverách. ,, Synak, poď sem." Povedal a natiahol ruky na objatie. Objali sa a Tyson sa rozplakal. ,, Neplač synku, výsledky sa ustálili. Dnes poobede ma pustia domov." Jeho otec vyzeral naozaj optimisticky a milo. Znášal svoju chorobu pozitívne teda aspoň navonok to tak vyzeralo. Nemôžem povedať ako sa naozaj cíti vo vnútri.

,, A táto krásna slečna sa ako volá?" Uprel na mňa pohľad a usmial sa. Podišla som bližšie. ,, To je Christie oci, moja kamarátka." Povedal Tyson. ,, Som veľmi rada, že vás môžem spoznať. Tyson mi o vás veľa rozprával." Podala som mu ruku. A potom sme sa aj objali. Naozaj milé. Taká rodinná atmosféra.

Rozleteli sa dvere a stála tam sestra. ,, Pán Barrie, už je čas . Vezmite si veci a vidíme sa na príjme. Ešte podpíšete prepúšťaciu správu a môžete ísť domov." Povedala a odišla.

Cestou v aute sa Jim (Tysonov otec) spýtal, či by sme sa nemohli zastaviť v kostole. Samozrejme sme súhlasili.  Zaparkovali sme pred kostolom a vošli sme dnu. Sadli sme si do lavice a pomodlili sme sa.

Po chvíli sa ozval Jim, že by nás rád videl pri oltári. Tyson sa na mňa pozrel a zasmial sa. ,,Oci, už som ti vravel, že sme iba kamaráti." Zvážnel. Jeho smiech prešiel do úsmevu. ,,Nikdy nehovor nikdy, však Christie. " na chvíľu stichol a potom pokračoval : ,,Keby som sa nesnažil zbaliť tvoju mamu,tak tu nesedíš Tyson . " Zasmiali sme sa.

Keď sme prišli k nim domov, už nás čakala Tysonova mamina so sestrami. Privítali sme sa a šli sme k obedu. Parádne sme si pokecali a myslím, že si ma aj patrične obľúbili. A hlavne Tysonova mladšia sestra Ashley. Je rovnako stará ako ja takže pecka. ^ - ^ Dala som jej aj môj fb, aby sme si mohli písať. Ale aj jeho druhá sestra bola úplne bombová. Práve čaká bábätko. Aké milé.

Pomaly sme sa rozlúčili a vyrazili sme na dlhú cestu domov. Asi po pol hodine sme úplne stíchli. Po chvíli toho zvláštneho ticha Tyson nesmelo vyhlásil : ,,Ďakujem ti,že si so mnou šla. Veľa to pre mňa znamená. Mám ťa veľmi rád." Zaliala ma horúčava. ,, Aj ja ťa mám veľmi rada Tyson." Pohladila som ho po ramene a on  sa usmial.

Ešte som si šla po veci k nemu a hodil ma domov. Vyšli sme z auta a objali sme sa. ,, Dúfam, že sa čoskoro vidíme! " boli jeho posledné slová.

*Ďakujem všetkým ľuďom, čo čítajú moju tvorbu. Veľmi si to vážim!  :3