Three ways to love.(Sk)

Nová nádej?

Po prvej noci strávenej v Denveri som sa naozaj zrútila. Chlapec, do ktorého som sa prednedávnom zaľúbila ma v podstate nenávidí a nemám žiadnych kamarátov. Nedokážem to.

Ráno okolo piatej som sa šla prejsť do neďalekého parku, pretože som už nemohla spať. Hodila som na seba ľahkú mikinu a džínsy a vyrazila som. Keďže som nikoho nechcela zobudiť, vyšla som oknom. Bol začiatok októbra a vonku celkom pekná kosa. Keď som prišla do parku, sadla som si na lavičku a vdychovala som čerstvý studený vzduch. Mrzla som.

Ako som tam tak sedela, spomenula som si na mojich kamarátov a hrozne som sa rozplakala. Zrazu som si cez uplakané oči všimla, že sa ku mne blíži nejaký neznámy muž. Vyzeral ako športovec. A pred tym som ho videla behať. Stŕpla som. Park bol prázdny. Čo ak mi niečo spraví? Chodilo mi mysľou.

Podišiel bližšie a posadil sa vedľa mňa na lavičku. Zblízka vyzeral fajn. Chalan približne v mojom veku... ,, Ahoj, všetko v poriadku? " uprel na mňa zrak. ,, Ahoj Oh, áno len mi prišlo niečo ľúto." Odpovedala som. ,, Neboj sa to bude dobré" Usmiali sme sa na seba a on pokračoval:,,inak asi niesom veľmi slušný, keď som sa ani nepredstavil. Volám sa Tyson." ,,Ja som Christina." Povedala som. ,, Teší ma Christie . Krásne meno, ešte krajšia majiteľka" podal mi ruku a ja som sa začervenala. ,, Celá sa trasieš, počkaj..." stíchol a vyzliekol si svoju hrubšiu mikinu. Toto len odhalilo jeho skvelé telo. Pod tým mal oblečené tmavomodré, dlhé, priliehavé tričko, ktoré len zvýraznilo tie úžasné tehličky. Pokiaľ som sa prebrala z tranzu podal mi mikinu, aby som si ju hodila na seba. Vraj býva blízko a aspoň budeme mať dôvod znovu sa stretnúť. A musím priznať, aj ja som dúfala v to, že sa niekedy ešte stretneme.

,, Je mi to ľúto, ale už musím bežať domov. Tak zajtra tu o tomto čase? " žmurkol na mňa. ,, Budem rada." Zasa sme sa usmiali, pozdravili sme sa a každý šiel vlastnou cestou.

Prvý deň v Denveri a šťastie sa na mňa usmialo tak, ako nikdy predtým. Pekný začiatok. :)