Three ways to love.(Sk)

Ráno 2/3

Prišla som do parku asi o 5 minút skôr a usadila som sa na lavičku. Čo si myslím , že som ani nemusela, pretože sa objavil ani nie o dve minúty. Zasa úžasne vyzerá. Keď ma uvidel, zakýval mi a usmial sa. Opätovala som mu to a pobrala som sa mu na proti.

,,Meškám, však. Prepáč , som idiot." povedal vyčerpane. ,, Nie , nemeškáš. To len ja všade chodím o pol hodinu skôr." zasmiali sme sa. Objal ma a ja som sa nebránila. Bolo to milé. Cítila som jeho horúci dych na mojom krku a robili sa mi zimomriavky.wau. Tak takýto pocit som nezažila snáď od... čo to kecám. Takýto pocit som nezažila nikdy. Objímať sa s chalanom , ktorého poznám sotva druhý deň... ,,Tu je tvoja mikina." podala som mu ju a on sa poďakoval. Rozprávali sme sa asi pol hodinu a potom sa spýtal, či nejdeme k nemu. Už tam bola naozaj zima. A nie len mne. :D

Ukázal mi jeho dom a sadli sme si na pohovku. Potom priniesol dáku limonádu a sušienky. ,, Dáš si kávu alebo čaj?" spýtal sa. ,,Nie, ďakujem. Ale už nebehaj, sadni si aj ty. Ešte sa musím o tebe veľa toho dozvedieť." odpovedala som.,,Vlastne hej. Prepáč. Nooo takže vadilo by ti keby sa ťa spýtam zopár otázok na telo?" Preglgla som. Skoro som sa začala dusiť. Oh nie. Prečo. Zazrela som na neho spytovačným pohľadom. ,, Nie , nie. Tak som to nemyslel , neboj sa. Tak môžem?" Usmial sa. Súhlasila som, ale pod podmienkou, že bude odpovedať hneď aj on.

 T: ,, Mne až teraz doplo, že o tebe skoro nič neviem. Taakže, koľko máš vlastne rokov?"

C: ,, 21, práve som dokončila školu. A ty?" :) 

T: ,, V júli som dovŕšil 23. Nedáš mi číslo? " milo sa na mňa usmial.

C: ,, Jasné. " opätovala som mu to a on mi podal blok s perom.

T:,,Máš súrodencov? Odkiaľ pochádzaš? Si odtiaľto?" Pokračoval.

C:,, nech sa páči.  Nie , bohužiaľ som jedináčik. Narodila som sa v Lakewoode, kde som aj celý život žila... a sem som sa presťahovala až teraz. V ten deň keď si za mnou prišiel, teda včerajšok bol môj prvý deň v Denveri."......