𝕄𝕪 𝕝𝕠𝕧𝕖𝕣 𝕍𝕒𝕞𝕡𝕚𝕣𝕖 ♡ [𝓥𝓶𝓲𝓷 ] {Dlhodobo pozastavené}

05

Jiminov pohľad:

Vzbudil som sa s bolesťami celého tela v nejakej miestnosti.

Vôbec som nevedel čo mám robiť. Mám zostať tu a počkať dokiaľ niekto pride, alebo mám risknuť a ísť sa tu poobzerať?

Nakoniec som sa rozhodol pre možnosť B.

Ešte som sa teda porozhliadol po miestnosti, ktorá bola veľmi pekné zariadena a nasledne som sa presunul k dverám. Vyšiel som z miestnosti a ocitol som sa v obývačke, ktorá bola spojená s kuchyňou. Nikto nikde nebol.

Keďže som nevedel kde mám ísť ďalej, tak som sa vybral k najbližším dverám a pomaly a opatrne ich otvoril. Zase nikto nikde. Takto som skúšal asi ďalšie tri dvere, až dokiaľ som v jednej izbe nenašiel spiaceho chlapca.

Teraz bolo predomnou ďalšie rozhodnutie... Mám ho ísť vzbudiť, alebo počkať kým sa vzbudi sam?
Keďže som strašne netrpezlivy, tak je asi jasné čo som si vybral.

Došiel som k neznámemu a jemne som ho šťuchol (sry, nenapadlo má lepšie slovo 💩) do líca.
Nečakal som, že na to zareaguje, ale opak bol pravdou.

Hneď má stiahol k sebe do objatia a spal ďalej. Keby len vedel, koho to teraz objima...

Takto sme tu ležali asi tri minúty, až dokiaľ sa naša Šípková rúženka nerozhodla vzbudiť z hlbokého spánku. Ten jeho vydeseny a zároveň prekvapený ksicht stal za to.

,,Čo to do Boha?"

,,Takto má ešte nikto nenazval, aj tebe dobre ráno ruženka"

,,Čo, ruženka? Prečo spiš pri mne?"

,,Ja? Neviem kto má začal objimať tak, že som mohol ledva dychať."

Ruženka to nejak nepoberala, takže som prešiel rovno k veci.

,,Dobre, takže otázka číslo:
1. Prečo som tu?
2. Kto si ty?
3. Čo odomňa chceš?"
Chcel som pokracovať no ruženka má hneď prerušila.

,,Si cely!?" Opýtal sa.

,,Nie, polovičný." Povedal som ironicky.

,,Našiel som tá v lese, bol si, úplne zranený a tak som tá zobral sem."

'To znie ako v nejakom klišé anime...' (Vitaj v mojej FF 🥲) pomyslel som si a už som išiel niečo povedať, ale prerušil ma.

,,Asi by som sa ti mal predstaviť, som Kim Taehyung. Včera večer som ťa našiel v lese, kde si následne odpadol, takže som ťa zobral ku mne. Ošetril som ti rany a p-prezliekol. A teraz by som rád vedel, čo si zač ty a čo robil taký malý chlapec sám v lese."

Vážne ma nazval malým chlapcom? Nevidi tie svaly a moju mužnosť? Pff...
Najprv som chcel namietať niečo v zmysle ,,Čo ťa je do toho kto som." No, ak mi naozaj pomohol, asi by to nebolo pekné.

,,Som Park Jimin a mám 16 rokov. Úprimne neviem ako som sa sem dostal. Viem len, že po mne šli lovci a že som-" Nestihol som ani dokončiť vetu a to dilino mi skočilo do reči.

,,Počkať, ty máš 16? Myslel som si, že máš tak 12-14. Lovci? Aký lovci?"

Začal zase chrliť jednu otázku za druhov. Ja sa bavim s Eminemom alebo čo?

Až teraz som si uvedomil čo som povedal...

,,Lovci? Povedal som lovci? Chcel som povedať, že... Išli po mne ee bubaci a že som-" Dobre, fakt neviem vymýšľať vyhovorky... Chápem.

,,To nie je veľmi presvedčíve..."

,,To mi došlo aj bez teba Sherlock. Dobre, nerieš to, hneď ako padne tma odídem a budeme sa tváriť, že sme sa nikdy nestretli.

___________________________________

Dobrý večer priatelia.

Viem, viem, že je to cringe, ale musim sa do toho zase dostať a bude to lepsie (dúfam).

Časom túto kapitolu prerobim. (Poznáme... 🥲)

Čím viac si to čítam, tým viac mi táto kapitola pride na dve veci.

Ak niečo nedáva zmysel, kľudne sa pýtajte.

(Zase) Pardon, že nevyšla včera kapitola, ale zaspala som. Síce neviem ako som mohla zaspať v sede, ale tak stalo sa :D

Zajtra si zase začnem predpisovať časti a dúfam, že to bude menej o 💩.

Keď v texte nájdete nejakú chybu tak mi prosím dajte vedieť.

Idem ja písať tu sprostu fyziku, takže kto ide hajať prajem dobrú noc.

I purple you 💜💜💜

~Sayonara