Na nás

4.Kapitola

V izbe som si sadla na posteľ a snažila sa pochopiť to čo sa stalo pred niekoľkými minútami. Po nejakej chvíli som počula zakašlanie. Pozrela som sa na miesto s kade ten zvuk išiel a tam stál Martin. "Co se stalo?" opýtal sa ma. Nevedela som čo mu mám povedať tak som povedala prosté "Nič". Odvrátila som od neho zrak no to čo sa ma opýtal potom ma prekvapili. "Dobře nebudu to z tebe tahat. A nechceš aspoň obejmout?" opýtal sa tichým hlasom. Nič som mu na to nepovedala len som sa zodvihla z postele a omotala som ruky okolo jeho tela. Hlavu som si položila na jeho hruď a snažila som sa nerozplakať. Jednou rukou ma hladkal po chrbte a druhou po hlave.

Túto krásnu chvíľku prerušil David ktorý vtrhol do izby. "Nemohl jsem se dívat jak se tam Dejan s Beátou vykusujou." Hneď ako nás uvidel v objatí zarazil sa. "Ti píčo. Tady je to samá slaďárna." otočil sa a odišiel. Ja som pustila Martina a išla som za ním chcela som vedieť prečo spravil tu vec pri raňajkách. "Zostaň tu a nevyjdeš kým sa nevrátim." Povedala som ešte rýchlo Martinovi a už som bola na chodbe.

Nájsť tú žirafu nebolo take ťažké. Videla som ho z okna ako sedí na lavičke pri hoteli tak som išla za ním.

Sadla som si ku nemu. "Čo to malo znamenať na tých raňajkách?" Opýtala som sa a pozrela na neho. "Už jsem ti to jednou řekl dal bych si tě," povedal až veľmi blízko pri mne. Trochu som sa od neho odsunula ale nepomohlo to. Už zase mi dal ruku na stehno. "Daj tú ruku preč," už som bola naštvaná. "A co když ne?" opýtal sa ma s úsmevom. "Tak zavolám Martinovi a poviem mu čo robíš," už som kričala. "Hele ty si myslíš že tě má rád? Si pro něj jen další kurva s kterou se vyspí a pak ji nechá," tieto slová ma zasiahli priamo do srdca. Bolelo to. No než som mu na to niečo stihla odpovedať mal svoje pery prilepene na tých mojich. Nespolupracovala som a snažila som sa odlepiť od neho ale bol silnejší. Kopla som mu do nohy čo asi nebol dobrý nápad lebo hneď po tom som ucítila pálivú bolesť na líci. On mi dal facku? Chcela som odísť ale nedovolil mi to na krku mi spravil cucák.

Keď sa mi konečne podarilo s tade odísť išla som na izbu. Snažila som sa neplakať.

Keď som otvorila dvere od izby uvidela som Martina ktorý ležal na posteli. Nič som nepovedala iba som sa pokúsila usmiať a zmizla som v kúpeľni. Tam som to už nezvládla a pustila som slzy von. Chvíľu som tam tak stala a pozorovala cucák na krku v zrkadle. Nemala som tu ani kozmetiku takže to nemám čím zamaskovať.

Počkala som kým nebude na mojich očiach vidno že som plakala a vyšla som s kúpeľne. Naskytol sa mi pohľad na Martina ktorý leží na posteli a v ruke ma flašku vodky a štvrť priesvitnej tekutiny tam už nebolo. Prišla som ku nemu a vytrhla som mu flašku z ruky. "Martin upokoj sa, je ešte len jedenásť ráno a ty už v sebe máš štvrť fľašky vodky. To ti príde normálne?" Možno som bola trochu naštvaná ale nebolo to kvôli nemu ale kvôli jeho bratovi. Tresla som fľašou o stôl a odišla som za Beatou.

Prišla som do jedálne kde som ju videla naposledy. Stále tam sedela s Dejanom a vykusovali sa. Ty dvaja budú určite spolu. Povedala som si v duchu a išla som za nimi. "Bea? Mohla by som sa s tebou porozprávať?" opýtala som sa jej opatrne a obidvaja sa na mňa pozreli. "Ten cucák ti udělal Martin?" opýta sa ma Dejan. "No nie tak celkom. O tom sa chcem rozprávať s Beou," povedala som. "Hele můžeš to říct i mě vždyť sme kamarádi," usmeje sa na mňa Dejan. Tak som si sadla a všetko in povedala.

"Hele měla bys to říct Martinovi. Nebo jestli chceš řeknu mu to já," povedal Dejan. "Prosím povedz mu to ty," pozrela som sa na neho prosebne. Nič nepovedal len prikívol a odišiel. My s Beou sme sa išli prejsť pred hotel.