Na nás

27.Kapitola

Chalani oslavovali a my s Beou sme varili obed. "Poďte jesť!" zakričala som na nich keď som naberala jedlo. Ani nie za dve sekundy sedeli pri stole.

Najedli sme sa a išli sme si pozrieť film. Chalani vybrali "365 dní" no zbohom to bude dneska ešte zaujímavé. Povedala som si v duchu a sadla som si vedľa Martina. Pri scéne kde boli na tej lodi (ty ktorí to videli vedia ktorú myslím) mi Martin položil ruku na stehno a pomaly išiel hore. Ja som jeho ruku chytila a zastavila som ju. A povedala som mu tak aby to počul iba on. "Dneska nemôžem," on sa na mňa nechápavo pozrel. "Bože. Mám mesiačiky ty debilko," zasmiala som sa. "Kurvaaaa," povedal a ja som vybuchla smiechom. "Co se děje?" opýtala sa Bea. "Nič len mám svoje dni," ona to hneď pochopila a začala sa smiať somnou. "Může mi to někdo vysvětlit?" opýta sa nás Dejan. "Lucka má měsíčky," povedala Bea. No Dejan ju stále očividne nepochopil. "Bože Dejo ty jseš debil. Prostě ji nemůžu oprcat," povedla Martin a ja a Bea sme sa začali smiať ešte viacej.

Po filme sme si išli ľahnúť lebo sme všetci boli unavený. V noci som sa zobudila na to že Martin pri mne nieje. Išla som sa pozrieť do kuchyne a tam som ho uvidela ako si to rozdáva s tou jeho bývalou Sarou. Začala som plakať. Hneď som sa zobudila a prudko som sa posadila na posteľ. Chvála bohu bol to iba zlý sen. "Co se děje Lucko?" opýtal sa ma rozospaty Martin. "Nič len zlý sen," povedala som a objala som ho. "Prosím sľub mi že ma nikdy nenechaš," pozrela som sa mu do oči a po lícach mi už zase začali tiecť slzy. "Slibuju," povedal a pritiahol si ma bližšie ku sebe. Martin ma hladkal po vlasoch a ja som zase zaspala.