Na nás

7.Kapitola

"Počej takže ty jsi teď sama doma na několik měsíců?" opýta sa ma Martin asi už po desiaty krát. "Áno," odpoviem a pri tom sa pozerám do zeme. "Tak to je úžasný. Jedem ke mě po věci a půjdeme k tobě. Nebudeš tam sama," povedal a už ma dvíhal z lavičky. "Takze ty tam budeš somnou?" opýtam sa ho. "Jo," povie a zase si somnou prepletie prsty. "Ďakujem, že ma tam nenechaš samú," zapišťala som a obmotala ruky okolo jeho krku. Naše pery boli pri sebe nebezpečne blízko. Začal sa pomaly približovať ale ja som sa odtiahla a snažila sa tváriť ako keby sa nič nestalo. Cesta ku Martinovi bola tichá nikto nič nepovedal. Až pred dverami Martin prehovoril. "Možná bude doma David tak buď stále při mě prosím," povedal a ešte silnejšie mi stisol ruku. Ja som len prikývla.

Našťastie David doma nebol tak sme len zobrali pár Martinovich veci a išli sme zase ku mne.

Odomkli som dvere do nášho veľkého domu vstúpili sme. "Tak kde chceš spať?" opýtala som sa ho. "Co nejblíž u tebe," povedal a začal sa ku mne približovať. Ja som cúvala no po chvíli som narazila do steny. Pane bože čo budem robiť? Veď som sa nikdy z nikým nebozkavala. Bol asi 5 centimetrov od mojich pier. Zavrela som oči a čakala.
Bol to jemný a krátky bozk. Ale aj tak bol nádherný. Pravdepodobne som bola červená ako paradajka keď sa odomna odtiahol. Nič som nepovedala len som odišla do kuchyne. Dohodli sme sa že spolu uvaríme večeru.

Navarili sme cestoviny so syrovou omáčkou. Musím povedať že to bolo výborne. Potom sme sa už iba rozprávali pri telke. Akurát mi rozprával o tom o Dejan spadol zo stagu a vylial na seba pivo keď mi zavolala mama. "Ahoj mami tak ako?" opýtala som sa jej. "Ahoj Luci. Už je to lesie. Ale ako sa máš ty? Ste u nás s Beatkou?" nevedela som čo mám povedať. Neklamem tak som sa radšej rozhodla jej povedať že tu je Martin. "No vieš mami neni tu Beáta ale môj kamarát Martin. Niekdy ti ho predstavím," povedala som. Martin sa na mna pozrel s úsmevom a začal ma štekliť. "M-a-Martin prestaň. Mami prepáč p-o-potom ti zavolám," smiala som sa do telefónu. "Dobre miláčik. Tak si to užite," síce som ju nevidela ale vedela som že sa usmieva. Martin ma stále šteklil tak som si na neho sadla obkročmo. A vtedy prestal. A mne až vtedy došlo čo som práve spravila.