3.Kapitola

231 6 3
                                    

Zobudili ma hlasy ktoré sa snažili hovoriť po tichu ale veľmi im to nešlo. "Hele já bych ji vzbudila," povedal ženský hlas pravdepodobne Beáta iná žena tam nebola😂. "Né, běžte se nasnídat, počkám až se probudí a přijdeme za váma." povedal hlas ktorý mi bol známi ale nevedela som ho ešte identifikovať.

Po niekoľkých minútach som už počula zabuchnutí dvier a ticho. Niekto si ľahol na moju posteľ vedľa mňa. "Ani nevíš, co se mnou děláš," povedal ten známí hlas. Asi si myslel ze ešte spím a nemala som to počuť. Tak som predstierala spánok ďalej až kým ma to neprestalo baviť.

Pomaly som sa otočila a otvorila som oči aby som videla kto pri mne leží. Bol tam Martin. Všimol si že som už hore tak ma pozdravil. "Dobre ráno kotě," usmial sa na mňa. "D-dobré," zakoktala som sa. Bože ležal pri mne iba v teplákoch bez trička. Nenápadne som sa snažila pozorovať jeho tetovania ale asi mi to veľmi nešlo pretože si ma všimol. "Hele já vím že jsem sexy a moje tetování jsou úžasná. Ale měnili bychom jít na snídani," povedal a usmial sa tým jeho dokonalím úsmevom.

Postavila som sa s postele a zobrala som si veci na prezlečenie. Už som chcela ísť do kúpeľne keď mi položil otázku ktorá ma zarazila a začala som sa červenať. "Proč máš na sobě mou mikinu?" a do riti. Iba teraz som si spomenula že mám na sebe iba jeho mikinu a spodné prádlo. "N-no vieš ja som tu nemala nič na prezlečenie tak som si ju požičala," usmiala som sa cítila som ako som sa začala ešte viac červenať. "Jo taaak. Nech si ji. Sluší ti víc než mě," povedal ja som prikývla a zmizla som v kúpeľni. Prezliekla som sa na seba som dala ešte Martinovu mikinu lebo mi bola zima a mohli sme ísť na raňajky.

Keď sme prišli všetci už mali zjedené. Ja som si isla po cereálie s mliekom a Martinovi som zobrala tiež. Potom som si isla sadnúť ku ním. "Dobre ráno," povedla som a posadila som sa vedla Davida kde bolo jediné volné miesto. "Dobré," pozdravili všetci. Podala som Martinovi tanier. Začali sme sa rozprávať. Ja a Martin sme si vychutnávali raňajky. Keď mi zrazu pristála niekoho ruka na mojom stehne. Bola to Davidova ruka. Dala som mu ju dole a robila som že sa nič nestalo. No po chvíľke som ju tam mala zase. "Čo to robíš?" pošepkala som mu tak aby to počul len on. "Si hezká. Dal bych si tě," povedal z úsmevom na tvári. Nič som mu neodpovedala a odišla som naspäť na izbu.

Na násTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang