Ochranca

28. Kapitola

Minu sme odniesli do postele. Jungkook sa od nej odmietal pohnúť a neustále mrmlal, že nechce stratiť aj ju. Yoongi ma vzal do mojej a prezradil mi, že Jiwon pre nich všetkých bola ako sestra. To jej fotky som videla v dome, do ktorého má vzal hneď ako sa to celé začalo. Cítila som sa previnilo, že som ju nespoznala hneď.

,,Pobaľ sa," povedal po chvíli.

Nadvihla som obočie.

,,Prečo?"

,,Ako prečo? Seokjin po tebe nejde, takže si voľná. Nič ti nehrozí. Nie je dôvod, aby si tu ostávala."

Nie je dôvod?! Ja ich pár vidím. Mina je v ohrození a chcem jej ostať nablízku. Odídem až vtedy, keď bude môcť odísť aj ona. A ani Yoongiho nechcem opustiť. Po tom, čo sme si na tej chate povedalo čo k to i druhému cítime nemôže čakať, že len tak odídem. Odvtedy sa medzi nami vlastne ani nič nestalo. Nepadlo ani jediné slovo o tom, či je teraz niečo medzi nami, preto by sme si to mali vyjasniť.

,,Bomi, Yoongi, pán Byun je tu!" kričal zdola Tae.

Obaja sme sa postavili a zišli dole. Konala sa porada. Všetci premýšľali čo teraz. Ako ochrániť Minu, či sa so Seokjinom nedá nejako vyjednávať. Padol návrh, aby teda vykonal svoju osobnú pomstu, no rýchlo sa to zamietlo.

,,Dobre, nevieme teda čo ďalej," uzavrel debatu pán Byun a otočil sa ku mne.

,,Si teda voľná, Bomi. Zajtra ťa odvezú domov?"

Hneď som pokrútila hlavou. Nechcela som ísť domov. Nikto a nič ma tam nečaká. Pán Byun prekvapene nadvihol obočie.

,,Na čo tu chceš ostať? Veď to je ako samovražda," nechápal Baek.

,,Nemôžem teraz Minu opustiť," odvetila som pohotovo.

,,To je síce pekné, ale už ťa na krku mať nechceme," odvrkol Namjoon.

Škaredo som naňho zazrela. Yoongi chcel niečo povedať, no pán Byun ho gestom ruky zastavil. Postavil sa a naznačil mi, aby som šla za ním. Vyšli sme vonku do záhrady a sadli si na lavičku.

,,Môžeš tu zomrieť, dievčatko," povedal na rovinu.

,,To som mohla aj doteraz."

Tvrdohlavo som si založila ruky na hrudi. Čo to do mňa vošlo? Ešte nedávno som sa chcela vrátiť domov. Ale odvtedy sa zmenilo dosť vecí.

,,Yoongi ťa už nebude môcť chrániť."

Prekvapene som naňho pozrela. Prečo by nemohol?

,,Namjoon zrejme zváži isté zmeny. Yoongi dostane späť svoje miesto bývalé miesto a Jungkook... Nuž, ak ho Namjoon nehodí Seokjinovi na striebornom podnose, bude tam kde kedysi začínal."

Yoongi by tým získal iné úlohy, mal by iné priority. Jeho hlavným cieľom by nebolo chrániť ma. Aj tam ho predsa nemôžem opustiť. Ani jeho, ani Minu.

,,Aj tak chcem ostať. Nemusia ma chrániť, len chcem byť tu, keď sa to všetko skončí."

Pán Byun sa zasmial.

,,Nemôžeš to všetko vidieť tak ružovo, v tomto svete nie. My si ani nemôžeme dovoliť mať rodiny. Len niektorí z nás sú dosť naivní a veria, že svoju rodinu ochránia. Ostatní buď o rodinu nemajú záujem, alebo sú dosť múdri, aby vedeli aké riziko to prináša."

,,Takže vy ste naivný? Máte predsa syna," odvrkla som skôr, ako som si stihla svoje slová premyslieť.

Pán Byun sa trpko zasmial. Bol to smiech, ktorým dávate najavo, že ste takmer, alebo úplne na dne.

,,Kedysi som mal viac než len syna. Mal som manželku a dcérku. Bol som príliš naivný, lebo som si myslel, že sa nám nemôže nič stať. Dokonca som nechal manželku v pôrodnici samú, bez ochrany ako ostatné ženy. Lenže nebola ako ostatné. Keď mi volali lekári, že ju niekto uniesol ešte predtým, ako porodila, vedel som, že obe strácam."

Zatajila som dych. Myslela som si, že manželky a deti do toho neťahajú. Veľký omyl. Dieťa pána Byuna sa ani nenarodilo, keď ho do toho zatiahli. Pán Byun si vytiahol vreckovku a utrel si slzy, ktoré mu stiekli po tvári.

,,O týždeň mi poslali vrece plné ľudského mäsa. Boli tam aj šaty mojej ženy. Pochopil som, čo sa stalo. Baeka som sa snažil od tohto všetkého držať čo najďalej, ale bol príliš tvrdohlavý. Snažím sa ho chrániť ako sa len dá, ale bohužiaľ je ako ja, keď som bol mladší. Nevidí riziko, púšťa sa do všetkého. Ak tu chceš ostať, môže sa tebe a tvojej rodine stať veľa zlých vecí."

Chytila som pána Byuna za ruku a jemne som sa usmiala.

,,Potom mám asi šťastie. Ja totiž rodinu nemám."

Pán Byun sa opäť zasmial.

,,Tiež si tvrdohlavá. Nič nezmení tvoj názor."

Ešte si ma poriadne prezrel, než sa rozlúčil a odišiel. Povedal Namjoonovi, že môžem ostať ak teda tak veľmi chcem, čo ho veľmi nepotešilo, ale nechal to tak.

Yoongi mal na to iný názor. Vzal ma za ruku a ťahal ma hore. Vošiel do mojej izby, otvoril skriňu a vyberal odtiaľ moje veci. Ukladal ich na posteľ a vytiahol kufor.

,,Čo to robíš?" nechápavo som nadvihla obočie.

,,Balím ťa. Odídeš odtiaľ," povedal rázne.

,,Ale ja nemôžem odísť. Nemôžem len tak opustiť teba a Minu," namietla som.

Vzala som mu moje veci z rúk a položila ich na posteľ. Yoongi sa na mňa zamračil.

,,O Minu sa báť nemusíš, bude v dobrých rukách. Kvôli mne tu ostávať nemusíš."

,,Nemusím? Yoongi, nechcem ťa opustiť. Milujem ťa."

Yoongi mlčal. Venoval mi jeden chladný pohľad, potom sa ku mne otočil chrbtom. Ten chlad som cítila na celom tele. Nepáčilo sa mi to.

,,Tak to máš blbé, lebo ja teba nie," zamrmlal.

On mňa nie? Ale veď na tej chate hovoril niečo úplne iné. Chytila som ho za plece, no moju ruku rýchlo striasol.

,,Ale... Na tej chate si hovoril čosi iné, pamätáš?" dostala som zo seba, našťastie bz sĺz, no tie sa už tlačili von.

,,Myslela si si, že to myslím vážne? Dúfal som, že sa s tebou vyspím, to je všetko. O teba by som nemal vážny záujem urevanec. Proste sa zbaľ a vypadni."

Neverila som tomu, čo som práve počula. Nemohol to myslieť vážne. Ten jeho chladný pohľad a kruté slová ma ranili. Nič z toho teda nebola pravda.

Vážne som bola taká hlúpa a uverila mu? Nie, bola som ešte hlúpejšia, lebo som k nemu niečo cítila. Podlomili sa mi kolená. Musela som sa posadiť. Yoongi nado mnou stál a zhora sa na mňa díval s odporom.

,,Ako malé decko," uškrnul sa a otočil sa na odchod.

,,Čakám ťa v aute. Hodím ťa domov a už sa mi radšej neukazuj na oči."

To je to posledné po čom túžim, ver mi. Prečo sa to muselo takto zvrtnúť? Pretože som dôverčivá a hlúpa. Pán Byun mal teda pravdu. Môže sa mi stať veľa nepekných vecí.