3. Kapitola

1.9K 144 3
                                    

Dnešok som brala pozitívne hneď zrána. Mina šla do školy vedľa mňa a to bezpečným spôsobom. Nestretli sme Jeona, ani nikoho z jeho partie. Ale v budove školy sme toľko šťastia nemali. Jeon čakal pri Mininej skrinke. Na tvári sa mu usadil veľmi nevľúdny výraz. Chytila som Minu za ruku a pokrútila hlavou. Mina sa na mňa smutne usmiala a kráčala vpred. Nevedela som či ísť za ňou, alebo ostať stáť na mieste. Pristúpila som trošičku bližšie, no držala som si odstup.

,,Jeon, zavadziaš mi," povedala Mina pokojne.

,,A ty mi dlžíš prachy," odvrkol Jeon a natiahol sa za jej batohom. Mina rýchlo ustúpila a vyplazila naňho jazyk. Jeon zúril.

,,Na tvojom mieste urobím čo chce," poradil jej Taehyung.

,,Ja som ich vyhrala poctivo, aj keď ty asi význam toho slová nepoznáš, však? Tvoja primitívna inteligencia stále klesá a klesá, Jeon." To prehnala. Jeon k nej skočil a násilím sa snažil vziať jej batoh. Jeho partia sa len smiala nad tým, ako sa Mina snažila brániť.

,,Vráť mi tie skurvené peniaze, Wilhelmina!" kričal Jeon a zdvihol päsť v úmysle ju udrieť.

Už som nemohla len tak stáť a prizerať sa. Skočila som pred Minu a dostala som poriadne silnú ranu priamo do nosa. Podlomili sa mi kolená, no Mina ma chytila skôr ako som spadla. Začala som plakať a kričať od bolesti. Z nosa sa mi valila krv a tiekla mi priamo na mikinu. Nedokázala som vnímať nič, len tú krv a bolesť v nose.

,,Preboha, si ty normálny, Jeon?! Mohol si ju zabiť!" zrúkla Mina.

,,Nemá sa čo pchať do cudzích záležitostí!" bránil sa Jeon. ,,Môže si za to sama." V tom mal pravdu. Vždy lepšie ako keby to mala schytať Mina. Na našu smolu sa však ukázala riaditeľka. Do frasa!

,,Jeon Jungkook! Wilhelmina Masonová! Stačí mi vidieť vás dvoch a je mi jasné, o čo ide. Poďte so mnou! A vy, pán Min, vezmite slečnu Lee k školskej sestre."

Radšej by som tam šla sama. Môj nesúhlasný výraz však nikoho nezaujímal. Kým riaditeľka sa hádala s Minou a Jeonom, ktorí sa snažili jeden druhého zabiť, Yoongi ma schmatol za ruku a ťahal smerom k školskej sestre. Ako vždy, aj teraz sa tváril chladne a naštvane. Povedala som si, že najmúdrejšie bude ostať potichu. Snažila som sa smrkať čo najtichšie, aby som nebola obeťou jeho hnevu, no po chvíli sme zastavili uprostred chodby.

,,Tu máš, urevanec," zamrmlal a podal mi vreckovku.

Zarazene som mu poďakovala a utrela slzy i krv, ktorá ešte stále tiekla. Au, to tak bolí! Snáď mi nezlomil nos! Školská sestra mi všetku krv umyla a jemne sa prstami dotýkala pokožky okolo môjho nosa, občas jemne zatlačila a ja som zaplakala hlasnejšie.

,,Zlomené to nemáš, zlatko. Ale necháme si ťa tu na chvíľu, áno? Yoongi na teba bude dohliadať." Pri poslednej vete ma zamrazilo. Yoongi si prisadol ku mne. Odsunula som sa ďalej a držala si pri nose vreckovku.

,,Načo si sa do toho plietla? Netušil som, že bojko ako ty bude mať gule skončiť Kookovi do rany."

Pokrčila som plecami. ,,No, nechcela som, aby zas ublížil Mine. Aj tak ju každý deň bije."

Yoongi prikývol a začal čosi ťukať do svojho mobilu. ,,Keby nebola blbá," povzdychol si.

,,Mina nie je blbá," zašepkala som.

,,Ale retard je parádny," uškrnul sa.

,,Nie je retard," povedala som potichu.

,,Neodvrávaj, inak budeš mať viac než krvavý nos!"

To ma umlčalo nadobro. Nechcela som ďalší úder do tváre, ani nikde inde. Nos ma stále veľmi bolel. Ticho som sa krčila na konci sedačky a čakala na dovolenie sestry odísť. Keď ma pustila, bežala som ako víchor. Yoongi vedel byť vážne desivý. V triede ma už vítala Mina.

,,Chúďatko moje! To už nerob! Mohol ťa zabiť," plakala Mina.

,,A zase by si dostala ty," fňukala som.

Mina ma pohladila po vlasoch a privinula bližšie k sebe. Na chvíľku som sa cítila pokojne, no ten pocit bol rýchlo preč. Blížil sa k nám Hoseok. Potiahla som Minu za rukáv a ukázala naňho. Rýchlo ma skryla za seba.

,,Čo chceš, Jung?" vyštekla naňho.

Hoseok zdvihol ruky na obranu. ,,Nič, len som sa chcel spýtať, či je Bomi v pohode," usmial sa prívetivo.

Hoseok sa zvyčajne držal ďalej od ľudí, ak teda nešlo o jeho zákazníkov, ktorí si s obľubou kupovali drogy a omamné látky.

,,Jebe ti?! Jeon z tohto mačiatka takmer spravil chĺpok!"

Chvíľu na Minu nemo zízal, no ja som si už zvykla na jej spôsob vyjadrovania sa. Chcela tým povedať, že ma mohol zabiť. To ale preháňala. Hoseok sa na mňa usmial, ale veľmi som mu nedôverovala. Ten, kto sa baví s Jeonom, tomu neradno dôverovať.

,,Nechcel ťa udrieť," povedal mi vľúdne.

,,Nie, chcel udrieť mňa. Chcel niekomu ublížiť a podarilo sa mu to. Nesnaž sa ho ospravedlniť!" vykríkla Mina nahnevane.

Hoseok pretočil očami a dal si ruky v bok. Tušila som, že mu ten milý výraz dlho nevydrží. ,,Počúvaj, Wilhelmina, keby si ho počúvla, nemuselo sa nič stať. Stačí mu vrátiť peniaze."

Nenápadne natiahol ruku, čakajúc na peniaze. Stále ho to nepustilo? Mina sa začala nahlas smiať. ,,Jeon je tak úbohý, že posiela poskoka po peniaze, ktoré už nikdy neuvidí?"

,,Ja nie som poskok!" zavrčal Hoseok.

,,Dobre, feťák," pretočila Mina očami a ťahala ma preč. Ježiši, už aj Hoseoka si pohnevala! Čo snáď rozum potratila?! Nepáčilo sa mi to. Namietať však nemá význam. Mina má vlastnú hlavu, ktorá zrejme fungovala úplne opačne než väčšina hláv.

Celý zvyšok vyučovania som si všímala, ako sa na nás pozerajú Jeon, Hoseok a Yoongi. Škaredo, nenávistne, s odporom. Jeon a Taehyung začali čosi šepkať pár dievčatám. Tie sa na nás pohoršene pozreli. To bude zlé, hovorila som si stále. A mala som pravdu.

Hneď po vyučovaní si nás dievčatá odchytili a začali nás biť. Podľa nich sme sa snažili zbaliť Jeona a Yoongiho. Také lži! Veď oni nám ničia životy! Ako mohli takému niečomu uveriť? Mysleli si, že ich lásky im ukradnú chudinky ako my. Tak nás nazvali, chudinky a chudery. Aj horšie, bohužiaľ. Mina sa snažila brániť, ale bolo ich priveľa.

OchrancaWhere stories live. Discover now