Deja Vu

2.

*Biiibbb biiiibbbb biiiibbb*

Nah... najodpornejší zvuk na svete sa ozval. Budík o 5:30. Nenávidim, tak nenávidím vstávanie. Ale čo už, album sa sám nepripraví a ja mám plno práce, takže som vypol budík, chtiac-nechtiac som sa z tej teplej, mäkkej, pohodlnej...

San fuj to. Nesmieš.

Zahriakol som sa a už sa naozaj postavil, inak by som sa odtiaľ nedostal ešte minimálne 2 hodiny. Išiel som do kuchyne, napil sa vody a spravil si ľahké raňajky. Potom to už pokračovalo spôsobom: obliecť, umyť sa, zbaliť veci a ísť do štúdia.

Vystúpil som pred budovou a vošiel dnu, kde už bol nastúpený Mingi, ktorého som po včerajšku úspešne odignoroval... teda... snažil som sa o to.

"San?" Oslovil ma náš CEO. "Áno pán Clayton?" Otočil som sa na neho a naďalej ignoroval Mingiho. "Laslie dnes nepríde, budeš robiť s Mingim. Vezmi ho zo sebou do tvojho štúdia a dohodnite si termíny skúšiek a podobne." Skôr ako som začal namietať, pokračoval. "Určite s tým nebudeš mať problém, boli ste predsa bandmates." Usmial sa a odišiel.

Ou tomu ver, že s tým budem mať problém ty plešatý idiot.

Povedal som si vduchu, bez jediného pohľadu som obišiel Mingiho a smeroval som do štúdia. On ako poslušný psíček išiel za mnou a celý čas som cítil jeho pohľad na mojom chrbte.
Vošiel som do štúdia, vyzliekol si koženú bundu, sadol si za stôl, zapol som si počítač a prihlásil sa. "Na čo čakáš, poď dnu." Ozval som sa, keď som stále nepočul zaklapnutie zámku na dverách. Konečne vošiel a dvere sa zavreli. Sadol si na pohovku, ktorú som mal pri stole a sledoval ma. "Tak.. prečo si tu Mingi?" odsunul som sa od stola a uprel na neho ľadový pohľad. "V skupine som sa nudil tak som chcel skúsiť niečo iné." Povedal a pohľad mi opätoval. Chvíľu som sa na neho pozeral a potom som sa usmial. "Klameš." Oprel som sa o stoličku a nespúšťal z neho oči. "Fajn, FAJN! Bojím sa toho, že toto všetko je len sen a ked sa zobudím, rozplinieš sa mi pred očami! Skurvených päť rokov som sledoval všetky noviny, len aby som ťa našiel a mohol ti všetko vysvetliť! Celých posratých päť rokov som dúfal, že sa mi to podarí a teraz, keď ťa konečne mám, nepustíš ma k sebe! Ani sa ti nečudujem, ale aspoň mi dovoľ všetko ti vysvetliť. Prosím."
Tak a je to... dôvod jeho príchodu, ktorý som chcel zistiť... som ním ja. Teším sa z toho? Ak mám byť úprimný, áno aj nie. No v tej chvíli sa moja ľadová stena, ktorú som budoval tak dlho a ktorá sa rúcala od prvého momentu, kedy som ho znova uvidel rýchlosťou svetla a každým jeho slovom či pohľadom na mňa rúcanie naberalo na rýchlosti úplne zrútila. Sral som na všetko a každého, sadol som si na neho a pobozkal ho. Objal som ho rukami okolo krku a on mňa okolo pásu.
Odtiahol som sa a pozeral som mu do očí. "J-ja.." zakoktal, na čo som si ukradol ešte jednu detskú pusu. "Sannie?" Pošepkal a oprel si čelo o to moje. "Áno Gie?" Jemne som sa pousmial a pohladkal ho po vlasoch. "Dáš mi ešte jednu, poslednú, šancu?" Spýtal sa a pozrel mi do očí. "Nebola náhodou posledná šanca po tej nuda pláži s Hwom?" Zamyslel som sa a hneď na to sa usmial. "Nepovedal som, koľkokrát to bude posledná šanca." Usmial sa aj on a pritiahol si ma trocha bližšie. "Hmmm... čo keď poviem nie?" Našpúlil som spodnú peru. "V tom prípade ti ukážem, že robíš chybu." Spokojne sa usmial, frnkol mi po nose a pustil ma. Položil som si hlavu na jeho rameno a zavrel som si oči. Zhlboka som sa nadýchol a začal som hovoriť. "Nie... nemôžem ti dať ďaľšiu šancu.. po tom všetkom... neviem, či ti môžem veriť. Moju dôveru si stratil, keď si mi podrazil nohy, ak ju chceš získať naspäť, budeš sa musieť veľmi snažiť. Ja.. dajme tomu čas, dobre? Som rád, že si tu a po tak dlhej dobe si ten čas s tebou chcem užiť čo najviac to pôjde. Budeme... kamaráti. Zatiaľ." Povedal som a pozrel sa mu do očí. Prikývol. "Dobre. Aaa... išiel by si dnes von? V centre sú kolotoče takže..." ani nemusel dokončovať. Rozžiarili sa mi očká a začal som zbesilo kývať hlavou na znak súhlasu. "Samozrejme, to by som si nenechal ujsť. Ale keďže pozývaš, aj platíš." Zasmial som sa a potom si zas položil hlavu na jeho rameno. "Milujem ťa malinký." Pošepkal mi do ucha a ja som sa jemne pousmial.

Veď to aj ja teba Gie.. ale musím sa naučiť ti znova veriť.

Ozvalo sa mi v hlave a po líci mi stiekla malá slza. "Ja viem." Odšepol som a pevnejšie som ho objal.

"Um... nie že by mi to nebolo príjemné, ver mi, že je.. ale ak sa do desiatich sekúnd nepostavíš a nepustíš ma na záchod, oštím ti to tu a to by si ma zabil takže..." ozval sa po pätnástich minútach Mingi, ja som sa v tom momente postavil a pustil ho. "Prepáč." Pošepkal som, keď prišiel, posadil som sa naspäť do kresla a rozklikol priečinok s hudbou. "To je v pohode, nemal si to ako vedieť. Taakkk... pán tréner, kedy budeme mať tréningy?" Zasmial sa a posadil sa naspäť na pohovku. Jemne som sa pousmial. "Noo... kedy ti to vyhovuje? A hlavne.. chceš mať tréningy aj s Laslie alebo len my dvaja? Ja sa prispôsobím, len mi povedz kedy." Poškrabal som sa na zátylku a pozrel sa na neho. "Umm... môžme to nechať na dohodu. Že by sme sa dohodli tak týždeň dopredu, nech v tedy nemá ani jeden z nás plány a trénovali by sme. Ty teraz chystáš album, takže máš určite dosť práce. Nebudem ťa nahánať hore dole kvôli jednému tréningu." Povedal a prehrabol si vlasy. "Uhm. Takže na dohodu, fajn. Tak prvý by sme mohli mať pozajtra, to mám čas, čo ty na to?" Navrhol som a pozrel sa na neho. "To znie fajn. Tak pozajtra." Prikývol a zapísal si to do mobilu. To isté som spravil ja a potom sme začali riešiť všetky témy, ktoré nás napadli.

//Time skip: večer; 18:20//

Sakraaaa! O 10 minút tu je Mingi a ja ešte nie som ani oblečený! Nie že by mi na tom nejak extrémne záležalo, ale chcem vyzerať aspoň trochu k svetu. Nakoniec som skončil pri čiernej mikine, čiernych rifliach a riflovej bunde.

*Cink!*

Mingi je tu. Prehrabol som si vlasy, zobral si mobil, kľúče a peňaženku a išiel som dole.

"Ahoj." Usmial som sa a opatrne ho objal. Obmotal ruky okolo môjho pásu a tiež sa pozdravil. "Nemusel si sa kvôli mne aj malovať." Zasmial sa a ja som jemne zčervenel.
"Nebolo to kvôli tebe. Proste som sa namaľoval." Pošepkal som a odtiahol som sa. "Dobre, dobre. Ideme teda?" Prikývol som a vydal sa smerom ku parku, kde sa majú nachádzať kolotoče.

Prišli sme tam, kúpili sme si vstupenky a išli sme rovno na Twister. Nebudem klamať, vrieskal som ako baba a Mingi zo mňa chytal záchvaty smiechu. Keď sa tá jazda smrti konečne skončila, išli sme ešte na pár podobných jázd. Keď už som mal dosť, tak ma Mingi zatiahol na ruské kolo. Z hora bol krásny výhľad na mesto, Mingiho som úplne ignoroval a len sa pozeral.

"Ďakujem za dnešok, bolo super." Poďakoval som sa, keď sme stáli pred mojim domom. "Zamálo, som rád, že si išiel." Usmial sa a poškrabal sa na krku. "Tak..teda ahoj. Vidíme sa pozajtra." Povedal a chystal sa odísť. "Počkaj." Schmatol som ho za ruku a pomaly ho pobozkal. Objal som ho rukami okolo krku a on si svoje položil na môj pás. Prešiel mi jazykom po spodnej pere a ja som mu s radosťou dal povolenie na vstup do mojich úst. Odtiahol som sa, potiahol ho do domu a keď som zavrel dvere, hneď som bol o ne prišpendlený a začala sa vojna jazykov, ktorú samozrejme vyhral on a ani neviem ako som skončil bez trička ležiaci na posteli, zatiaľ čo sa on venoval môjmu krku.

To be continued...

_______________________________________________

Niako nám prihorieva😏
Áno áno ja viem, že ma chcete zabiť, ale to by ste sa nedočkali ďaľšej časti (🔥)

Okej rýchle upozornenie: POKRAČOVANIE PRÍBEHU NIE JE VHODNÉ PRE ĽUDÍ MLADŠÍCH AKO 12 ROKOV! (ak teda nie ste dirty minded, v tom prípade ste na správnom mieste)

Tento "príbeh" bude od budúcej časti obsahovať veľa 12+ scén, nadávky a taktiež aj "nadprirodzené javy"
Noo však uvidíte sami^^

Dnes 1411+ slov

Dina <3