Navôkol sa tiahne,
nočná obloha,
moja duša je pred tebou,
celá holá.
Hviezdy, mesiac, žiaria v tme.
Nepovedz mi nikdy nie.Tvoje mužské krivky ,
sú tak krásne.
Mám chuť o nich písať
každý deň básne.V objatí, vo tvojom zajatí.
sa roztápam celá,
a predsa som vždy len smela.Tvoje sladké bozky nežné,
trvajú na mojich perách večne.Tvoje hebké krátke vlasy,
tvoje plne pery, plne nehy.
Vidieť ťa aj v čiernej noci.
Moje telo
je v tvojej moci.

YOU ARE READING
Kvitnúca poézia
PoetryPrečo by poézia nemohla byť živá a kvitnúť ? Slová ktoré sa skrývajú v básniach sú ako semienka ktoré sa zasadia. Verše sú pôda a ja som ich voda a slnko ktoré im dodajú život. Moje romantické básne o ľúbostnej láske budú inšpirované myšlienkami...