Princess of Hell

14

Píše sa už ani neviem koľký deň v pekle, neuveriteľná nuda tu je! Raz za čas niekoho potrapim za ich hriechy no niekedy potrapim Lucifera ale myslím, že už mu leziem na nervy tak ako on mne. Mám pocit posledné dni že sa niečo deje, a on mi to tají, tak ležím v posteli a snažím sa prísť na spôsobom ako to z neho dostať, ak budem musieť použijem násilie! Som predsa silná žena!

Postavila som sa s postele, obliekla si svoje typické čierne kožené nohavice a ktomu nejaký top, a vybrala som sa smerom k Luciferovej kancelárie. Úprimne, nemam úplne premyslený plán ale budem improvizovať, nevydržím už to ako sa tvarim, že sa nič nedeje k tomu sa strašne nudím.

Objavila som sa pred dverami, zhlboka som sa nadýchla, vydýchla a zaklopala som. Budem drzá alebo milá? Nie je čas rozmýšľať, Lucifer sa objavil predo mnou a ja som stratila reč, ty hlupaňa!
„Nin, potrebuješ niečo alebo tu chceš stáť len ako stĺp?", zaklipkala som očami a rozpamätala sa nato, prečo tu vlastne som. Takže Niniane vspamätaj sa, to dáš! Dala som si v duchu pár faciek, a pripravila sa.
„No takže Lucifer ... môžem si dnu v prvom rade?", bolo by hlúpe robiť divadlo pred démonmi! Všetci by sa snáď na mna pozerali ako na blázna!
Vstúpila som dnu, ihneď som si musela prehliadnuť interiér, nikdo som nemohla vkročiť do vnútra, mala som prísny zákaz sem chodiť.. tento krát mám nejakú zvláštnu výnimku.

„Tak?", Luciferov hlas prerušil vládnuce ticho a mňa donútil prehovoriť.
„No vieš, všimla som si že si pár dni veľmi nesvoj, z toho plynie že sa niečo deje, alebo niečo schovavaš," zastavila som nachvíľu svoju dlhu reč, aby som si mohla premyslieť čo poviem dalej, nechcem aby to bolo nejako nevhodné.
„pokračuj," vyzval ma,
„Myslím si žeby si sa so mnou mal podeliť, možno ti budem vedieť pomôcť,"
Z Luciferovho hrdla sa vydral smiech, on sa mi posmieva?
„Čo ti príde vtipne?", nechápavo som sa dívala a stala na mieste, cítila som sa ako stratené šteňa.
„Myslím si, že ty nezmôžeš nič s mojimi problémami," zasmial sa a sadol si do svojho kresla.
„Zasa ma podcenuješ? Naposledy čo si Ma podcenil, to bolo nepravom,"
Zadíval sa mi do oči, jeho oči horeli, hneval sa?
„Myslíš si, že sa aj teraz mýlim?"
„Ano," odpoveď sa vydrala na povrch skor ako som otázku vstrebala, nejake kúzlo?
„Fajn, vo svete ľudí je chaos vypúšťam várky démonov, ale.."
„A je tu ale časť.." neudržala som jazyk za zubami.

Pardon za pár dňový výpadok 👀