Tajomstvo mojej lásky

3. Kapitola

Samozrejme že Zara rozniesla klebety po celom Astorse. Júlia a ani August to nenechali len tak. Každému kto okolo nich prešiel a povedal že sú obchodníci s deťmi,čarodejníci a bohvie čo ešte-hneď vysvetlili že Zara len zas klebetila a Anna je normálne dievčatko a oni sú jej rodičia-jediný rodičia.

Pokiaľ prišlo leto ľudia prestali,hlavne keď videli že Anna rastie tak ako každé jedno dieťa, že August poctivo hliadkuje aj popri svojej práci v meste.

Astors bol veľmi pekný a kľudný počas leta. Dni ubiehali ako voda a ľudia sa ani nestihli otočiť a deti sa vrátili do škôl. Anna robila hlavne Augustovy  radosť- ľúbil ju čím ďalej tým viac. Tešil sa domov za dcérkou a manželkou. Vedel že v ten večer-kedy im čarodejníci či čo to bolo, priniesli malú a on sa rozhodol prijať ju za vlastnú-urobil dobre. 

***

Ako rástla a čas bežal,si vytvorili medzi sebou neuveriteľné puto. Júlia bola ohromená. Na prvý jesenný deň sa vidali ku jej mame. Bála sa či príjme Annu a uverí jej že za ten čas čo sa nevideli naozaj porodila Annu a ona stihla tak vyrásť.  Nevidela svoju mamu už dlhé dva roky. Nikdy si nezvykne že jej mama pracuje po celom svete. Že príde domov len keď sú sviatky a zobrať si len pár vecí čo potrebuje.

,,Nemaj obavy. Bude ju milovať tak ako ju my milujeme." Na malý moment presunul svoj zrak s premávky na Júliju. Chytil ju za ruku a stiskol jej ju jemne-hovoril jej tým že je s ňou. 

,,Ale čo keď nie? Predsa mala som jej povedať že ju máme. A nie že ideme teraz za ňou a ona si myslí že máme pre ňu nejakú hlúposť ako prekvapenie." Zhlboka vydýchla. Pozrela sa na zadné sedadlá. Anna si spokojne ohrýzala okusovátko. Tlačí sa jej prvý zúbok a aj napriek tomu že ju to bolí je tichá.  Väčšina detí plačú, sú zlostné a kade čo iné, ale ona nie. Len pomrnčí chvíľku a je dobre.  Vrátila sa pohľadom na Augusta.

,,Uvidíš že bude. Neboli sme s ňou v kontakte.  Sama dobre vieš,že tie dva roky čo bola preč, sa neozvala a ani nebola na sviatky doma." Len prikývla hlavou a ďalej sledovala krajinu za oknom. Už len desať minút a sú v Midgarsone.

Ich auto zastavilo pred jedným s mnohých mrakodrapov. August zobral malú z autosedačky a prešiel ku svojej manželke. Pozrela sa hore. 

,,Naozaj sa nemáš čoho obávať.  Povieme jej presne to čo sme vymysleli." Chytil ju za ruku a pohol sa v pred. Júlia otvorila presklenené dvere a vstúpili do vstupnej hali.

,,Dobrý deň pani Júlia.  Už ste tu nebola dlho." Vrátnik sa na ňu milo usmial. Len krikývla na súhlas a pobrali sa ku výťahu.  Bola veľmi nervózna-čím väčšie číslo sa ukazovalo nad dverami výťahu, tým bola nervóznejšia. Ani stisk Augustovej ruky jej nepomáhal. Výťah zastavil na devätnástom poschodí a pomaly sa začali otvárať dvere. Zhlboka sa nadýchla, pozrela sa na Augusta a usmievajúcu sa Annu, potom vydýchla a vyšli na chodbu.

August zazvonil na dvere s číslom devätstotri. Po chvíľke sa ozvalo moment a bol počuť dupot lodičiek spoza dverí.  Otvorila im štíhla žena s blond vlasmi a úsmevom na perách. Vyzerala inak ako si ju Júlia pamätala. Blond vlasy mala až po lopatky, mala na sebe jemný make up a oblečené mala červené obtiahnuté šaty.  Nebola to proste jej mama- neverila vlastným očiam. 

,,Mami?" Rožšírili sa jej zreničky.

,,Ahoj dcérka, aj ja teba rada vidím. " Pohla sa od dverí a vrúcne ju objala. Jej pohľad sa premiestnil na Augusta a.... Rozšírili sa jej zreničky od prekvapenia a ústa otvorili. Odstúpila od Júlii a podišla k nemu.

,,Margaret,toto je naša dcérka Anna." Dievčatko si  obzeralo prekvapenú ženu pred ňou- usmievalo sa a načiahla sa ľavou ručičkou ku nej.