Tajomstvo mojej lásky

1. kapitola

,,Kto nám mohol položiť tak malinké dieťa pred dvere?" Zmetene sa Júlia dívala na svojho manžela.

,,Netuším, ale je tu obálka. Hádam sa dozvieme čo toto všetko znamená." Zobral si obálku do rúk a opatrne ju otvoril.  Vytiahol z nej list a začal nahlas čítať. 

,,Milý manželský pár Gasperovcov. Vieme, že sa veľmi čudujete tomu že sme vám nechali na verande našu dcérku,ale má to jeden veľký a vážny dôvod.  My zo ženou sme museli ísť bojovať, aby mala prežila.  Nebudeme vám klamať.  Idú po nej tí najnebezpečnejší z nás.  Chcú ju zabiť ale nakoľko ani oni sa neodvážia vstúpiť do dediny,tak sme to videli ako jedinú možnosť ako ju zachrániť. Možno sa pýtate,že prečo práve vám sme ju zverili. Odpoveď je ľahká.  Nie ste ako ostatní ľudia, tu v dedine a vieme že nemôžete mať vlastné deti. Pri tom veríme že budete tými najlepšími rodičmi malej. Nemusíte sa báť, malá svoje schopnosti nikdy neobjaví,nemá jej ich kto ukázať. Prosíme vás len o jedno,dajte jej lásku ako vlastnej a naučte ju ako byť dobrým človekom. Vieme že vo vašom svete je potrebné mať rodný list. Všetky údaje sú tam vaše.  Meno malinkej sa tam objaví hneď ako jej ho dáte. " Vyvolená zamrnčala, oby dvaja sa pozreli do košíka.  Mala otvorené očká.  Júlia si ju opatrne zobrala do náručia.

,,Pozri sa August,aká je krásna a navinná. Neverím že môže byť spojená s tými báchorkami, ktoré nám hovorili tunajší. " Jemne sa dotkla deckej ručičky. Dievčatko sa pousmialo a chytilo jej palec.

,,Tento list tomu nasvedčuje Júlia. Nemôžeme si ju nechať. Keď sa to dozvedia dedinčania,odsúdia nás a budú jej ubližovať. Musíme im ju zaniesť."

,,Ale to nemôžeme! Čítal si to predsa,zabijú ju. A od kedy ťa zaujímajú názory druhých? Dobre vieš že deti nebudeme mať. Pozri sa na to s tej svetlej stránky,my jej môžeme dať lásku a domov,zatiaľ čo oni nemôžu nič z toho. A ak dedinčanom nedovolíme jej ubližovať tak nebudú, môžeme im povedať normálne že je naša.  Máme predsa aj rodný list.  Prosím Augustín. " Prosebne sa na neho pozrela. Povzdychol si a zobral si malú do náručia. Tá spokojne ďalej spala. Júlia stála zo zadržaným dychom a pozorovala svojho manžela. Čakala či pristúpi na plán či nejaké jej rozhodnutie. Po chvíli sa pozrel opäť na ňu a pousmial sa. Miloval ju tak moc že bol ochotný pre ňu urobiť čokoľvek.

,,Aké meno jej chceš dať?"  Jej tvár sa rožiarila šťastím po tejto otázke.

,,Anna." V tom malá otvorila oči a pohmýrila sa.

,,Asi sa jej to meno páči. "

,,Asi áno,ale musíme jej dať šošovky. Ale až keď bude väčšia. " Zamračila sa na neho.

,,A to už prečo?"

,,Má jedno očko jasne modré a druhé jasne zelené.  Mysleli by si že je posadnutá diablom alebo čo. Nepoznáme ich až tak dobre a sama vieš čo tvoja babka hovorievala o tunajších." Len nemo prikývla.

,,Nemáme pre ňu nič. Ráno budeme musieť ísť do mesta všetko nakúpiť.  "

,,Áno.  Ale teraz by sme mali ísť spať.  Ja ráno pôjdem všetko nakúpiť a zatiaľ jej dáme mlieko,aj keď sa to neodporúča."

,,Myslíš že nebude hladná do rána? Nemala by som prevariť už teraz to mlieko a dať jej ho?"

,,Vyzerá že nie je hladná. Asi ju nakrmili pred tým.  Bude to teraz ťažké ale neboj Juli zvládneme to spolu." Vtisla mu jemnú pusu na líce a pobrali sa aj s Annou do postele.

Celú noc mala prespala. Ráno sa August vybral do mesta. Júlia zatiaľ dala ďalšie mlieko prevariť a prešla ku Anne.

,,Ahoj maličká. Si už hladná?,mama ti už pripravuje mliečko." Anna sa len usmievala. Zobrala ju do náručia a pohla sa s ňou do kuchyne.

,,Tak čo budeme zatiaľ robiť?,ocko sa vráti až za dve hodiny. " Prešla s ňou ku košíku,v ktorom ju priniesli jej biologický rodičia. Jednou,voľnou rukou sa v ňom začala prehrabávať. Našla dve plienky,rodný list už s jej menom. Anna začala mrnčať. Asi už bola hladná. Vyložila plienky a list z košíka a pobrala sa odstaviť a schladiť mlieko.

,,Vydrž ešte chvíľku Anna. Musíme mliečko vychladiť." Júlia ju chvíľku kolísala v náručí.