The blood queen

1. Kapitola

Ľudia sedeli v kostole, počúvali kázeň farára. Medzi nimi sedela aj Alexandra, dcéra farára. 

Krásne dievča s ryšavými vlasmi a modrými očami ako samotné nebo. S úsmevom sa pozrela za seba, kde sedel muž jej života. Milovala ho, ako nikoho iného. Matka sa na ňu pozrela, aby dávala pozor.

Alex sa iba pousmiala. Sledovala otca, ktorý čítal písmo sväté.

Jej mladšia sestra Anastázia ju chytila za ruku.

„Kedy už to skončí?" Spýtala sa jej šepotom.

Neodpovedala jej, iba pohladila ju po líci.

Zrazu z vonku bol počuť krik. Všetci sa zdesene pozreli ku dverám, ktoré sa razom rozleteli. Alex ihneď chytila sestru za ruku. Jej milého vojaci chytili a ťahali ho bohvie kam. Niekto ju chytil odzadu a ťahali najďalej od jej rodiny, jej malej sestričky.

Ako ju ťahali preč videla, ako zabodli nôž do jej otca.

„OTEEEEEC!" Kričala z plného hrdla.

Chcela sa k nemu rozbehnúť, ale nemohla.

Plakala, kričala, šklbala so sebou, ale nemalo to žiadnu cenu. V očiach sa jej odrážal plameň horiacich budov okolo nej. Celá dedina je v plameňoch. Celý jej život sa obracia na prach.

Hodili ju do voza ako nejaký dobytok, ako kus mäsa. Vedľa nej boli ďalšie dievčatá, ktoré veľmi dobre poznala. Plakali a kričali, ako aj ona. Pomedzi škáry videla matku ako uteká pred jedným z vojakov, hodil po nej nôž, ktorý sa jej zapichol do chrbta. 

Padla na zem, Alex to s hrôzou v očiach sledovala, už nemala silu kričať, iba ticho plakala a pozerala sa na horiace trosky.

Vzali je všetko, čo milovala. V  tom momente jej bolo jedno, čo s ňou bude. Otvorili dvere vozu, kde hodili dievča menom Mária.

Voz sa s koňmi zrazu pohol,slzy jej pomaly tiekli po jej bledých líciach. Zavrela oči, počula nárek bezpocných dievčat, ako je ona sama. V pozadí bolo počuť praskanie horiacého dreva.

Vedela, že jej osud bude spečatený. Buď bude robiť kurvu alebo ju predajú do otroctva.

Obloha sa už stmievala, začínala noc. Nikto nevedel, čo sa bude diať, kde idú a ako dlho prežijú.

Mala hlad aj smäd, bola unavená. Dievča vedľa nej stále plakalo, ona už nevládala. Oprela si hlavu a pozerala cez škáru na mesiac na oblohe. Pred očami mala iba otca, ktorý mal na tvári vystrašený výraz, keď doňho zabodol nôž. Nemohla ani zaspať, hoci bola unavená od toho všetkého.

Zhlboka sa nadýchla, aby zahnala blížiace sa slzy.

Celý svet sa jej pred očami zrútil, nemohla nič robiť, iba sa na tú hrôzu pozerať.