Sillys - Podzemné mesto

III. Kapitola

     Konečne nastal onen osudový deň. Agnyl sa posledné dva dni učil jazdiť na koni a v súčasnosti to zvládal obstojne, ak kôň kráčal alebo klusal. Avšak pri cvale ho stále vyhadzoval zo sedla, alebo do niečoho narážali. Za všetko bol vďačný veliteľovi skupiny menom Edd, ktorý sa oňho naozaj staral. Posledný večer sa stretol aj s Julianou, ktorej vysvetlil, kde sa stratil a čo má v pláne. Z počiatku chcela ísť s ním a zažiť nejaké dobrodružstvo, avšak rázne jej to zatrhol. Vrátim sa. Ak odídeš nechaj mi správu a ja si ťa nájdem. Povedal jej vtedy.

     Ich kone hlučne dupali kopytami po kamenistej zemi. Všetci ľudia im uhýbali z cesty, mávali im a povzbudzovali ich snahu obnoviť bezpečnosť mesta. Žoldniery zo skupiny to prijali rôzne. Niektorý radostne mávali naspäť. Iný to buď vôbec nevnímali, alebo pozerali do zeme. Agnyl sám mával a toto povzbudzovanie mu prinášalo lepší pocit z ich poslania. Začal sa cítiť ako hrdina. Vojaci pri hlavnej bráne si zobrali list od lorda Wetvela a bez zdržiavania ich pustili von. Ich družina pozostávala z troch desiatok mužov, medzi ktorými bol aj Agnyl. Dve desiatky išli na koňoch, zatiaľ čo zvyšok bol rozdelený do dvoch menších vozov naplnených jedlom, pitím, výstrojov a všetkými pokladmi, ktoré skupine patrili. Popri jednom mužovi behali aj dvaja veľký čierny psi s krátkymi špicatými ušami. V jednom kuse len štekali alebo vrčali, čo znervózňovalo Agnylovho koňa. Keď dorazili na miesto, kde sa našla zlomená sekera rozptýlili sa a začali obhliadať okolie. Početné stopy po boji boli jednoznačne viditeľné. Stôp neľudského pôvodu bolo toľko, že tvorili dojem stáda, podľa toho čo tvrdili stopáry. Potom určili smer akým sa stádo vybralo a nasledovali ho. Psi neprestajne čuchali k stopách a začali psovoda priam ťahať. Keď ich vypustil, ako zmyslov zbavený utiekli do lesa. Družina nemala na výber, než ich nasledovať. Stopy, polámané konáre a kôra potvrdzovali, že sa jedná o správnu cestu. Les bol tichý a pokojný. Bolo počuť len vetrík pískajúci medzi konárikmi stromov a hučanie rieky Wetly tečúcej popri ceste, z ktorej žilo hlavné mesto. Kopytá klapali, čo Agnyla začalo po pár hodinách neustáleho počúvania otravovať. Ostatní si to očividne nevšímali a spokojne sa medzi sebou rozprávali. Avšak on tu nemal žiadnych priateľov. Prestávky boli len krátke a inak stále sedel v sedle, z čoho ho neskutočne bolel zadok. Potom čo z koňa zostúpil mal pocit, že sa mu premenil na drevo. Ale čo bolo najhoršie, aj napriek tomu, že ho mal veliteľ rád nečakal naňho a postupne začal Agnyl zaostávať. Jeho ťažný kôň bol veľký a oveľa pomalší ako ostatné kone. Avšak iný nebol a na voze ho tiež nechceli mať, takže nemal na výber. Pár hodín po obednej prestávke dokonca skupinu stratil z dohľadu, čo ho začalo nepríjemne znervózňovať. Stále však nasledoval ich stopu a tak nestrácal nádej. Do tábora dorazil až po západe slnka. S radosťou privítal drobné svetielko ohniska v strede tábora. Zosadol, aby odľahčil koňa a poslenú časť prešiel. Po nedávnej hroznej búrke nezostali žiadne známky okrem poválaných stromov, zlámaných konárov a napol holých korún stromov.

     „Tak ty si to ešte nevzdal?" Ozval sa známy výsmešný hlas lukostrelca Archiho. „No, dobre pre mňa. Nahradíš ma na hliadke."

     Keď toto agnyl začul mal pocit, že na mieste odpadne. Bol neskutočne unavený. Nohy sa mu triasli a viečka mu ťažkli. Nemal však inú možnosť len počúvnuť. Strážil ešte s jedným mužom, ktorého meno ani nepoznal. Ten bol na tom očividne rovnako a hlavou sa opieral o ruku držiacu oštep. Agnyl si od únavy musel sadnúť. Zobral si príklad od suseda a taktiež priložil ťažkú hlavu k ruke. Zobudil sa až na tras celého tela. Niekto ho držal za oblečenie a divoko s ním hádzal. S myknutím sa zobudil a vypleštil oči na Archiho stojaceho pred ním.

     „Hlupáci! Takže spať sa vám zachcelo obom." Hulákal. Div nezobudil celý tábor.

     Agnyl pohliadol na druhého strážnika, ktorý nezmenil polohu a stále spal opretý o oštep. Archi sa teraz otočil k nemu. Obzrel si ho od vrchu až dole a potom mu podkopol palicu. Chlap sa s tvrdou ranou zrútil k zemi. Nechápavo sa obzeral a nemotorne sa snažil postaviť.