Nenávisť plná lásky - DEJRISA FF

Uzmierenie

Za Klarisou prišiel zozadu Vitaa s dáždnikom.
,,Je to idiot." povedal a držal dáždnik. Objal ju.
,,C-co mu je?" vzlykala Klarisa stále.
,,Víš ... já bych to rád řekl ale slíbil jsem Dejrovi že to zůstane jenom mezi náma. Promiň." Klarisa túto odpoveď čakala a tak to už radšej neriešila. 
,,Tu si to drž. Já jdu za klukama a Dejrem. Hádají se tam. Znova." Klarisa chytila dáždnik ale položila ho na zem. Oblohu preťal dlhý blesk a poriadne zahrmelo. Zasa ku nej niekto prišiel. Bola to Nikola.
,,A-ahoj. prepáč za dnešok. Určite si o nás musíš myslieť že sme dementi." poutierala si tvár Klarisa.
,,Nemyslím si to. Hádky boli v mojom predošlom vzťahu na dennom poriadku. Preto som sa rozišla. Viem že nechodíš s Dejzrom," dodala rýchlo keď videla že Klarisa chce niečo povedať, ,,a neviem čo je medzi vami, ale určite sa to vyrieši." Nikola objala Klarisu. ,,A môžeš ma volať Nika, takto ma volá aj Maty a aj kamoši." vyzeralo to tak, že Klarisa má novú kamarátku. Spolu sa vrátili do domu. Klarisa bola celá premočená a tak sa šla rýchlo prezliecť aby znova neochorela. Ešte stále sa hore hádali. Okrem Mattema. Ten sedel v jedálni na stoličke a čakal na Nikolu. 
,,Ja už budem musieť ísť Maty. Ahoj Klári, ČAUTE CHALANII!" zakričala aby ju bolo počuť. Jedine Vitaa jej odzdravil, inak sa ostatný hádali. Mattem ju ešte pobozkal a odprevadil ju domov. Klarisa si sadla do obývačky, zavrela dvere a zapla telku. Dneska na sto percent do svojej izby nepôjde. Radšej bude spať na zemi. Práve v telke hovorili, ako dlho budú ešte prázdniny a aké bude počasie. 
,,Už len mesiac." vzdychla si. Dole po schodoch bolo počuť dupot nôh. Vitaa zišiel dole do kuchyne. Klarisa tvorila dvere a pozrela sa čo sa deje. Vitaa si zobral rýchlo servítku a obmotal si ju okolo prsta.
,,Čo sa stalo?" nechápala Klarisa ale všimla si že biela servítka sa menila na červenú.
,,To urobil Dejzr?!!" zvrieskla.
,,Nee! Klid! To já! Chytil jsem se zábradlí, ono se odebralo a tak jsem si napíchl prst. Všechno je v pohodě." hovoril aj keď to nevyzeralo že by to bolo v pohode. prst mu krvácal ešte viacej. 
,,Počuj, ja zájdem po lekárničku." Klarisa vybehla do kúpeľne, zobrala lekárničku a šla za Vitom. Najprv mu ranu dezinfikovala, potom mu ju zalepila náplasťou a nakoniec obmotala obväzom. 
,,Dík. Už tam raději nejdu." odobral sa do svojej izby a zavrel dvere. Zrejme už šiel spať. Bolo desať hodín. Klarisa šla do skrine po deku a vankúše a ustlala si na gauči. Zhasla svetlo, zavrela dvere, vypla telku a snažila sa zaspať. Dúfala, že zajtra to bude lepšie.

Ďalší deň bolo v dome zvláštne ticho. Nikto neprehovoril pokiaľ na to nemal dobrý dôvod. 
Také boli ďalšie dva dni. Až na tretí deň sa všetci normálne rozprávala okrem Dejzra, samozrejme, naša výnimka. Klarisa šla na záhradu s Nikolou, teraz tam trávila dosť veľa času, a začali sa rozprávať. Zrazu ich vyrušil Dejzr.
,,Můžeš na slovíčko?" opýtal sa. 
,,Ehm ... jasne." povedala Klarisa zmätene. Nikola na ňu žmurkla a odišla do vnútra. Zrazu sa na okno natlačili všetky tváre. Moon a ostatný ich pozorne sledovali no Dejzr si to nevšimol. 
,,Já ... bych se chtěl omluvit za ...  za všechno." vypadlo z neho konečne. Klarisa sa na neho len pozerala pohľadom typu: Čo sa práve deje?? a mala oči dokorán otvorené.
,,Choval jsem se jako idiot! Promiň, fakt mě to mrzí!" Dejzr si hľadel na topánky.
,,To nevadí. Aj keď by som stále rada vedela, čo ti bolo ale už sa radšej nepýtam." uškrnula sa Klarisa a hľadela uprene na Dejzra. ten zdvihol pohľad a objal Klarisu.