Like really ?

Prekvapenie

Keď som po tomto pekle uvodela Danielle bola som šťastná. Tá hneď prišla ku mne.

,,Preboha Izzy! Keby si to nedala tak ťa zabijem... Tak strašne som sa o teba bála!" povedala a objala ma.

,,Au...," sykla som keď ma obímala.

,,Prepáč Iz, ale zaslúžiš si to za ten stres, ktorý si mi spôsobila," zasmiala sa a ja s ňou.

,,Liam, potrebujeme doktora!" zavolala Dan. Pozrela som sa na ňu pohľadom ,, odkedy to začala byť také vážne" ,pretože som videla, ako sa na seba pozerajú.

,,Potom ti všetko porozprávam," žmurkla na mňa. Tá čertica jedna... veď ja jej dám.

Museli ku mne priviezť doktora, pretože som nemohla pohnúť nohou. Najprv mi šiel vybrať guľku z ramena, to bolo v pohodičke. Ale akonáhle s dotkol môjho stehna, mykla som sa. Nie preto, lebo to bolelo,ale pretože som si spomenula na to znásilnenie,a dotyky mi boli nepríjemné.

,,Neboj nebude to bolieť," povedal a šiel mi zase polužiť jeho ruku na moje stehno.

,,Nechytajte sa ma!" skríkla som, vytrhla som mu pinzetu z ruky ( nwm ako sa volá to, s čím sa vyberá guľka) a skor než sa stihol pán doktorko spamätať, tak už bola guľka vybratá.

Mám šťastie, že tu nebol nikto okrwm mňa, Dan, Liama a Zayna.

,,Izzy, čo sa to s tebou deje?" spýtal sa Zayn a chytil mi druhé stehno. Hneď som sa mykla a odstrčila som ho.

,,Nič," zamrmlala som.

Zayn mi chytil tvár do dlaní a povedal: ,, Neviem čo sa ti stalo, ale teraz ti nikto neublíži. Doktor ti zašije jazvy po guľkách a po tom noži, dobre ?" Milo sa na mňa usmial,a tým mi dodal odvahu. Nezmohla som sa na slovo, tak som len prikývla.

,,No, my už pôjdeme," oznámil nám Liam a spolu s Danielle sa pobrali preč. So Zaynom sme sa spoločne uškrnuli.

Keď som pretrpela to zašívanie jazjev a doktorove dotyky mohla som ísť so Zaynom ,,domov,,.

,,Ďakujem,že si ma bol odprevadiť, lebo sama by som sem očividne nedokrivkala," poďakovala som Zaynovi.

Neviem čo mi to napadlo, ale spýtala som sa ho: ,,Húlil si už trávu ?" 

Zayn sa zarazil, ale nakoniec mi odpovedal: ,,Áno, ani si nevieš predstaviť ako dlho. Ale už to obmedzujem. Prečo? Máš niečo?,,

,,Áno mám, ale ešte som nehúlila," odvetila som, ale cítila som sa trápne... Ani neviem prečo.

,,Takže mňa teraz žiadaš o to aby som ťa naučil húliť, alebo aby som sa s tebou zhúlil?" uškrnul sa.

,,Oboje?" žmurkla som na neho.

,,Dobre. Ideme ? " Už ma chcel zatiahnuť do izby, ale ja som ho zastavila: ,, Najprv sa osprchujem, a tak... . Potom môžeš prísť."

,, A to bude okoľkej? Lebo už je dosť neskoro." Zayn bol nejaký nedočkavý.

,,Príď... o tretej,"" povedala som.

,,Ale veď to je o dve hodiny! To ti bude toľko trvať?" Bol vtipný a roztomilý, keď to hovoril.

,,Vieš Zayn," nedopovedala som,len som ukázala na moju zranenú nohu.

,,Aha, prepáč... tak... hmm... o tretej. Ahoj,"

povedal nervózny Zayn. Ľutovala som ho, pretože noha ma vôbec netrápila. Mne to naozaj tak dlho trvá.

Bez rozmýšľania som vošla do sprchy. Keď som na seba pustila teplú vodu cítila som sa uvolnene, no pptom ma začali bolieť moje rany. Jebať... .

Vyšla som zo sprchy. Už som bola kanočne voňavučká. Pocit na nezaplatenie.

Utrela som sa a dala som si na seba oblečenie. Čierna tielko, šedé kraťase,biele hummel ponožky, a samozrejme aj čiernu spodnú bielizeň.

Vyfénovala a vužehlila som si vlasy a namaľovala som sa.

Asi si hovoríte, že načo som sa maľovala, keď je skoro pol tretej ráno. Ani ja sama neviem.

Bolo niečo po pol tretej a ja už som bola hotová a nudila som sa, zhodnotila som, že by som mohla zájsť po Zayna.

Višla som z izby. Jediné čo som vedela bolo, že chalani majú izby na prvom poschodí. Šla som teda dole a vstúpila som do prvých dverí. Keď s ich otvorila, dospela som k tomu, že to nebol až taký dobrý nápad... .

,,O môj Bože, to ste si aspoň mohli zavesiť na kľúčku kravatu," povedala som znechutene a vypadla som radšej preč.

Prepáčte, že som dlho nepridala časť, ale prídem domov vždy neskoro, lebo chodím na hudobnú a házdanù... Táto časť bola o ničom, ale ďalšia bude hádam lepšia... Čo si myslíte, že uvidela Izzy,keď otvorila dvere ? :D