... moje meno je Harry Styles, ale pre teba som zatiaľ pán Styles." povedal a pozrel sa na mna týmo jeho tmavozelenými očami. Mám taký dojem, že toto nebudú najlepšie prázdniny.
Harrymu som typovala maximálne 23 rokov. Určite to je nejaký rozmaznaný pokrytec, ktorý nevie, čo s peniazmi. Nemám rada takých ľudí ako je on. Aj Jeremy taký bol. Ale dosť už o Jeremim. Z môjho rozmýšľania ma vytrhol jeho hlas: ,,Nemusela by si tu len tak stáť, ale ukázať mi, čo je v tebe maličká." Dobre som vedela, čo má na mysli, keď na mňa žmurkol a pritom sa na mňa pozeral tak, akokeby som nebola nič. Nebola som veľmi nadšená pre to slovo maličká, pretože viem na čo narážal.
,,Pozrite sa pán Styles, ja niesom nejaká ľahká žena, ktorá vám hneď roztiahne nohy ako vy poviete, to si o mne nemyslite. Nestačili vám tie predtým ?" pozrela som na neho a nadvihla jedno obočie. ,,K tomu sa dostaneme ešte neskôr, a vieš, len tak medzi nami," nahol sa ku mne a pošekal mi,: ,,ja nikdy nemám dosť." Usmial sa a bolo mi vidno jeho jamky.
Ukázal na stoličku, ktorá bola pred jeho stolom :,, Posaď sa. Teraz mi odpovieš na pár otázok." Súhlasne, ale na oko otrávene som prikývla. Všimla som si, že aj on prevrátil očami nad mojim správaním.
,,No takže : - máš nejakú rodinu, ktorá by ťa hľadala keby si zmyzla ? "
,,Ked ste taký múdry pán Harold..." zasekla som sa, pretože som si uvedomila, že som to Harold povedala nahlas. Všimla som si, že Harry na mna vypleštil oči a zrýchlene dýchal. Asi bol trošku nahnevaný. Nadýchla som sa a pokračovala som: ,,mali by ste vedieť, že som šla na dvojmesačnú dovolenku s mojou kamarátkou Danielle, takže dva mesiace ma nikto hľadať nebude, a ešte k tejto téme otec mi zomrel a mama o mna nemá záujem." Keď som to dopovedala žmurkla som na neho pre istotu ja.
Videla som, že to Harryho zarazilo a má ma už plné zuby, ale len potriasol hlavou a pokračoval, čo ma dosť zarazilo, pretože na prvý pohľad sa zdá veľmi netrpezlivý. ,,Dobre ďalšia otázka : - máš nejakého frajera, ktorý by ťa kontaktoval ?"
Zarazila som sa, táto otázka bola pre mna strašná, no potlačila som slzy a odpovedala mu: ,,Nie." Bolo to trošku ostrejším tónom ako som to chcela povedať.
,,No veď kto by ťa aj chcel." poznamenal akoby sa nechumelilo. Vedela som, že si to nemôžem brať k srdcu, pretože je to idiot a je na mňa naštvaný, ale zabolelo ma to.
,,Prosím, ako ste to mysleli?" spýtala som sa s dávkou drzosti v mojom hlase.
,,Tak ako som povedal." Ako to hovoril, pozeral sa mi pritom do očí a ja som sa snažila neuhnúť mu pohľadom. On očividne ešte neskončil, pretože sa mu zase otvorila tá je papuľa :,, Kto by chcel takého trpazlíka s veľkými stehnami ?"
Toto som už nezniesla. ,,Pán Harold, " oslovila som ho tak naschvál. Pozrel sa na mna skúmavým pohľadom. Postavila som sa a namierila som si to k jeho gauču. Zvodne som na neho pozrela a prstom som mu naznačila aby išiel zamnou. Oči sa mu rozsvietili ako dve žiarovky a rýchlym krokom sa pobral ku mne. Ako skvelo mi vychádzal môj plán. Chytil si sa Harry. Pomyslela som si.
Ako sa blížil ku mne zvalila som ho na zem, tak že som ho potkla. Samozrejme ma potiahol s ním. Bola som na ňom a on sa uškŕňal, no nevydržalo mu to dlho. Ja som hneď zareágovala. Ľavou rukou som mu chytila pravé zápästie, pravú nohu som mala na jeho druhom zápästí. Obe som mu tlačila k zemi. Sedela som na ňom a ľavou nohou som si udržiavala stabilitu. Pravú ruku som mala pripravenú na úder. Toto ma naučil otec keď ešte žil. Aká som mu teraz za to vďačná.
,,Nejako vás ten trpazlík priklincoval k zemi pán Harold." posmešne som povedala.
,,Tak ma udri. Viem, že to nedokážeš, si totižto slaboch." povedal a zasmial sa na tom akokeby to bolo vtipné.
,,Vieš Harry ja by som ťa aj udrela, ale je deti nebijem a zvieratká netýram." preniesla som nežným hlasom s úplným pokojom a pohladila som ho po tvári. Bol z toho vyvalený a pozeral na mňa ako na zjavenie. Bola som so sebou nadmieru spokojná. No vtom nás vyrušilo otvorenie dverí...
Dúfam,že je to už lepšie ako minule a dakujem za rady:D keby sa dalo potešili by ma nejake Votes :3 dakujem, že ste to vydržali čitať ;-)
YOU ARE READING
Like really ?
RandomNaučila som sa zniesť bolesť, skryť smútok a smiať sa so slzami v očiach. A to všetko len preto, aby som urobila ľudí, ktorých milujem šťastnými. Ale... Slzy sú niekedy vzácnejšie ako úsmev. Úsmev rozdávame skoro každému, ale plačeme len pre toho, n...