Like really ?

Ouch !

,,Vieš Harry ja by som ťa aj udrela, ale je deti nebijem a zvieratká netýram." preniesla som nežným hlasom s úplným pokojom a pohladila som ho po tvári. Bol z toho vyvalený a pozeral na mňa ako na zjavenie. Bola som so sebou nadmieru spokojná. No vtom nás vyrušilo otvorenie dverí...

Vo dverách stáli štyria chalani. Boli to asi tí, o ktorých hovoril Zayn. Ako prvého som si všimla roztomilého blondiačika s modrými očami. Za ním následoval svalnatý chalan s hnedými očami aj vlasmi. Na Harryho sa začudovane pozeral modrooký ,,mafián,, ( ako sa nazývajú), s hnedými vlasmi, ktoré vypadali akokeby práve vstal. Nakoniec sa sem dotrepal aj samotný Zayn. Ako tak rozmýšľam oni nevyzerajú ako mafiáni, ale ako volaká skupina teplých bratov. 

Nad mojim uvažovaním som sa pousmiala. Všetci sa na nás pozerali ako keby nás pri niečom pristihli. ,,My... sme ... Harry musíme sa porozprávať inak by sme nerušili.´´ ozval sa svalnáč. ,,To je v poriadku nerušíte, len som totu pánovi Haroldovi vysvetľovala, že si zo mna nemá robyť srandu, lebo potom som dosť nepríjemná.´´ uškrnula som sa a žmurkla som na Harryho. Chalani sa začali smiať, čo Harry zjavne nezniesol.,,Ale Harry takto sa necháš urážať babou ?´´ spýtal sa blondiačik. ,,No Harry nám už nejako vymäkol.´´ dodal so smiechom Zayn a pozrel sa na mňa.

Nejako som stratila pozornosť a vtom ma Harry od seba odstričil a hodil do stola. Hahaha aká irónia, toto isté spravil aj Jeremy. ,,Ešte mi stúp nohou na chrbát keď sa budem zdvíhať.´´ povedala som mu ironicky, no nemohla som sa na neho pozerať, pretože sa mi do očí hrnuli slzy kôli spomienkam. Au, nejako ma začalo bolieť steho asi som si ho narazila o roh stola. 

Musela som sa zasmiať, keď som uvidela zamrznutého Harryho s neopísateľným pohľadom, ktorý držal nohu nad mojim chrbtom. ,,Ako si vedela...?´´ ,,Vieš ja mám šťastie na takých ako si ty.´´ Keď som to hovorila usmievala som sa, no slzy mi tiekli od bolesti, ktorú som pociťovala na mojej nohe.

,,Ako to myslíš ?"  slále sa na mňa nechápavo pozeral.

,,Ja si myslím, že dobre vieš ako to myslím. Však si povedal, že vieš o každom všetko, pokiaľ sa nemýlim." môj úsmev sa ešte rozšíril, keď som to hovorila.

Harry sa zamračil a povedal mi, myslím si, že na neho ešte kľudným hlasom :,,Vstávaj a choď preč. Mám tu dôležitejšie veci ako si ty."

,,No ty si aký milý." zamrmlala som si a skúšala som sa postaviť, ale nejako to nešlo. Chvalabohu, že sa na mňa nepozeral, lebo takú potupu by som nezniesla. Nechcem aby videl ako sa zviecham zo zeme.

,,Čo si to povedala?!" Videla som na nom, že ja naštvaný a musela som sa na tom zasmiať.

,,Čo ti je smiešne ?!" Už na mňa kričal.

,, No však ty." neuvedomila som si to, čo som práve povedala.

Harry zamieril ku mne, už ma šiel kopnúť, keď sa vtom ozval Zayn :,, Harry už dosť! Veď nevidíš, že sa nevie ani postaviť ?"

Harry sa na mňa pozrel a v jeho očiach som uvidela smútok ? Čakala by sok hocičo, ale smútok ? A z čoho bol smutný ?

,,Liam, odnes ju.´´ povedal a pokúšal sa nepozerať na mňa. 

Takže Liam je ten svalnatý, dobré vedieť. ,,Nie.´´ povedala som, keď ma šiel zobrať na ruky. ,,Ja to zvládnem sama.´´ Pravda bola taká, že nechcem aby sa mi smali, že som ťažká.´´ Liam len pokrútil hlavou a prehodil si ma cez plecia. ,,Hej, daj ma dole!´´´kričala som, aj som sa smalia zároveň, pretože ma na stehne šteklilo jeho strnisko. 

Keď sme vyšli z tej miestnosti cítila som na sebe všetky pohľady. Trapááás. Hneď ku mne pribehla Danielle. ,,Bože môj, Izzy si v poriadku?´´ spýtala sa so strachom v hlase. Ukázala som jej len palec hore.