My Vampire

1.KAPITOLA

Sophia Evans:

Vek: 21 rokov

Oči: zelené

Vlasy: čierne, krátke, rovné

Pleť: snehobiela

Výška:169 cm

Postava: štíhla

Záľuby: fotenie fotiek

Vlastnosti: Dobrosrdečná, nápomocná, niekedy drzá

Sedím na hodine chémie a neskutočne sa nudím. Chémia ma vôbec nebaví a nezaujíma ma. Naozaj nechápem ako to niekoho môže baviť... Vedľa mňa sedí moja najlepšia kamoška Elena. Bavíme sa spolu od detstva. Naši rodičia boli dobrý kamaráti. Prakticky sme spolu vyrastali. No bohužiaľ, Elene nedávno zomreli obaja rodičia. Mali autonehodu. Elena ako jediná prežila. Bola totiž v aute s rodičmi. Auto sa zrútilo z mosta a spadlo do vody. Stalo sa to pred troma mesiacmi. Elena sa vtedy do seba uzavrela a s nikým sa nerozprávala. Skoro ani nevychádzala z domu. Je mi jej naozaj ľúto. Musí to byť strašné stratiť rodičov. No už sa z toho postupne dostáva. Našťastie ešte má brata Jeremyho a tetu Jennu, ktorá sa o ňu stará. Ja som prišla len o otca. S mamou sa rozviedli. Často sa hádali a nemali rovnaké názory a rozhodnutia. Bolo to pred rokom. Ich rozvod ma dosť poznačil. Začala som fajčiť. Nie pravidelne, len keď som bola nervózna, nahnevaná, alebo keď som bola v strese. Taktiež som vtedy nevenovala pozornosť realite. Väčšinou som len sedela zamyselná a rozmýšľala som nad zmyslom života. Svojho otca som mala naozaj moc rada. Bola s ním zábava a keď som niečomu nerozumela, vždy mi to trpezlivo vysvetlil.

„Sophia!" zo zamyslenia ma vytrhol učiteľ.
„Mám vás niečo naučiť, tak ak nechcete prepadnúť, láskavo dávajte pozor!" zhúkol po mne. Ten idiotský učiteľ bol na mne zasadnutý. Nemal ma v láske, rovnako ako ja jeho. Mala som chuť hádať sa s ním, ale ovládla som sa. Zvyšok hodiny chémie som pretrpela v tichu svojich myšlienok.
Po vyučovaní som sa zašla k Elene učiť. Ale aké je to učenie s najlepšou kamoškou? S najlepšiou kamoškou sa nedá učiť... Preto sme nakoniec skončili v grille. Objednali sme si nejaké jedlo a alkohol, a diskutovali sme o úplných blbostiach.
„Vieš o tej zajtrajšej párty?" spýtala som sa Eleny s úsmevom
„Nie... Aká párty?"
„Je to skôr opekačka." zaznela moja odpoveď
„Veď vieš že ja sa na párty ešte necítim "
„Ale veď to bude len taká mierumilovná opekačka s alkoholom a s feťákmi." spravila som na ňu psie oči
„Musíš sa z toho dostať a žiť život ako predtým Elena."
„No dobre." konečne prikývla Elena.
„aaaaa" ticho som zakričala.
„Elena Gilbertová ide na párty po troch mesiacoch! Neuveriteľné!" s úsmevom som skonštatovala
Po večeri s Elenou som prišla domov pozitívne naladená ale taktiež unavená, a po dlhom dni som rýchlo zaspala.

Ahojte, toto je môj prvý príbeh. 🖤 Dúfam že sa vám zapáči. <3 Svoj názor môžete napísať do komentárov a budem rada za každý vote alebo follow.
Vaša Ellie 💕