On Chains [Lee Felix SK fanfic]

0,1

Pomaly som si odpila zo šálky kávy, kým mi Antonio, otcov 'kamoš', rozprával podrobnosti o tom človeku, ktorého máme podľa otca zabiť. To je tá nová úloha. Dalšia vražda, a pravdepodobne ďalší nevinný človek.

,,Gregg Lee, štyridsaťšesť rokov. Zajtra má zakúpené letenky, spolu aj s jeho synom odlietajú z Južnej Kóreje do Austrálie, čiže sa nikam nechystaj." rozprával Antonio, a ja som si vybrala papiere a pero.

,,V poriadku. Motív vraždy?" Opýtala som sa, kým som si to zapisovala.
,,Jeho syn."
,,Čo?" Opýtala som sa, a pomaly som dvihla hlavu s nechápavým pohľdom.
,,Jeho syn. Náš bývalý spojenec, podrazil nás. Chceme pomstu." Vysvetlil Antonio, a odpil si z kávy.

,,Ehm, a prečo rovno nezabijeme jeho? Myslím, toho syna?" Nervózne som si odkašľala.
,,Pretože sme už zabili jeho matku, a celkom ho to položilo. Teraz ideme na jeho otca, a potom aj tak zabijeme aj jeho." Odpovedal mi, no ja som nechápavo zvraštila obočie.

Chudák chlapec.

,,Aha... dobre, ako sa volá jeho syn?" Spýtala som sa.
,,Nikto nevie jeho pravé meno. V gangu ho prezývali 'BbokAri'." Odpovedal.

,,Hah, čo?" Zasmiala som sa, a neveriacky som vytreštila oči. ,,To mi už ani meno tí idioti nevedia povedať?"

,,Je mi to ľúto, Mia. Viac nevieme." Pokrútil Antonio hlavou. ,,Máš už niečo vymyslené?"
,,Logicky zistíme, kde v deň vraždy bude, nabehneme tam, zabijeme ho, zničíme dôkazy, a odídeme." Povedala som, a pero som položila na papiere.

,,Stručné." Poznamenal Antonio. ,,Ale popracuj na tom ešte."

,,Samozrejme. Dovidenia, Antonio." Povedala som, papiere som vložila do tašky, peniaze za kávu na stôl, a bez ďalších zbytočných slov som proste odišla.
_____________________________

,,Mama? Som doma." Ozvala som sa, keď som odomkla vchodové dvere do nášho malého bytíku.
,,Ahoj Mia." Počula som z kuchyne. Vybrala som sa teda za hlasom, a zacítila som príjemnú sladkú vôňu čohosi pečeného.

Sadla som si za stôl, a mama mi pred nos položila tácku čerstvo napečených nadýchaných brownies.
,,Och, a to mám za čo?" Usmiala som sa na ňu, kým som si naberala várku brownies na tanier.
,,Chcela by som sa s tebou porozprávať." Povedala mama, a sadla si oproti mne.
,,Jasné, o čo ide?" Opýtala som sa, kým som si do úst rvala šťavnatý koláčik.

,,Vieš zlatko, nemôžem byť naveky sama." Začala mama. ,,Už dlhšie sa poznám s človekom, ktorý ma robí šťastnou, a cítim sa pri ňom ľúbená. Je schopný postarať sa o nás, prijať nás ako vlastnú rodinu." Povedala, a jemne sa usmiala.

Nič, čo som nečakala.

,,Aha, takže si si našla priateľa?" Opýtala som sa s plnými ústami, snažila som sa, aby to znelo tak, že mit o je v podstate jedno.

Mama prikývla. ,,Poznáme sa už takmer rok, a myslím si, že je najlepší čas, aby si ho spoznala aj ty."

,,Povedz mi o tom šťastlivcovi niečo." Vyzvala som ju.
,,No, volá sa Gregg, narodil sa tu, v Austrálii, a žil tu, kým jeho syn aspoň trošku nedospel. Už sedem rokov žije v Južnej Kórei. Svojho syna, ľúbi najviac na svete, je to milujúci otec. Pred rokom sme sa spoznali pri pracovnej príležitosti, tu, v Sydney. Bol tu vtedy na pracovnej ceste, kým ja som robila recepčnú na hoteli, kde prespával. Pár krát potom za mnou ešte prišiel, a zajtra príde znova." Usmiala sa mama.

,,No skvelé, teším sa." Úsmev som jej opätovala.

,,Vieš Mia... je tu ale jedna taká vec..." mama začala.
,,Počúvam." Riekla som, a do úst som si narvala ďalší kúsok brownie.

,,Sťahujú sa ku nám. On aj jeho syn." Povedala mama, a ja som sa v momente začala dusiť sústom koláča.

,,Čo?!" Vytreštila som oči, a snažila som sa upokojiť.
,,Mia, ja viem, že je to veľmi rýchle, ale naozaj to súri. Gregg už nemôže so synom ostať v Kórei." Mama sa na mňa zúfalo pozrela, a podala mi pohár vody.

,,Mami, čo je také súrne, že sa k nám musia nasťahovať hneď zajtra dvaja cudzí ľudia?" Spýtala som sa už pokojnejšie, a mama si povdzychla.

,,Zabili jeho manželku." Povedala, a smutne sa na mňa pozrela.
,,Manželku?"
,,Áno, rozviedol sa s ňou pred rokom, no jeho syn mal k svojej mame veľmi blízky vzťah. Keď ju zabili, jeho syna to položilo, úplne ho zavalili depresie. Bolo to pred mesiacom. Keď sa z toho obaja už aspon trošku dostali, Gregg ma uprosil, či by sa k nám ďočasne nemohli nasťahovať. Potom kúpime väčší byt, alebo rovno dom, sľubujem." Mama mi pohladila ruku, a ja som si povzdychla.

,,Prečo ju zabili?" Opýtala som sa, a tento prípad mi prišiel akýsi podozrivý.
,,Nikto nevie." Mama smutne pokrčila plecami, a ja som sa na ňu zúfalo pozrela.

Nielenže tu budem musieť vydržať s úplne cudzími ľuďmi, ešte k tomu to aj pekne ohrozí moje plány.

,,Dobre mama. To je v poriadku." Nasilu som sa usmiala.
,,Skvelé!" Mama sa doširoka usmiala, a uchmatla si jeden koláčik.

,,A ešte jedna vec." Povedala som.
,,Áno?"
,,Ako sa volá ten jeho syn?"
,,Felix." Odpovedala s úsmevom.

,,Aha. Budem mať brata?" Opýtala som sa úplne stupidnú otázku, a moja mama sa zasmiala.
,,Áno Mia. Staršieho brata, ktorého si si vždy tak priala." Povedala, podišla ku mne, a takmer ma rozpučila v obrovskom objatí.
_______________________________

Sedela som vo svojej izbe, a rozmýšľala som nad ďalšou úlohou od Francissa. Čítala som si svoje zápisky znova a znova, snažila som sa vymyslieť plán, ktorý by aj skutočne vyšiel.

,,Ako že sa volá ten pán?" Zamrmlala som si popod nos, no ani náhodou som si nevedela spomenúť na jeho meno.

Vzala som mobil z poličky nad stolom, a vytočila som Antoniovo číslo. Po pár sekundách mi to dvihol.

,,Dobrý večer, Mia. Praješ si niečo?" Opýtal sa.

,,Dobrý večer, Antonio. Premýšľam nad tým prípadom, no zisťujem, že som si nezapísala meno obete. Prosím vás, ako sa volal ten muž?" Opýtala som sa.

,,Gregg Lee."

Stuhla som.

,,Tento pán zajtra príde z Južnej Kórei do Austrálie, a pred mesiacom mu zabili manželku?" Opýtala som sa, takmer som nedýchala.

,,Mia, odkiaľ máš, že ju zabili pred mesiacom? O tom som ti nevravel." Podozrievavo mi odpovedal Antonio, ale ja som si len odkašľala.

,,Otec ma informoval, nebojte sa." zaklamala som, a srdce sa mi roztrepalo ostošesť.
,,Mohli by ste mi na e-mail prosím poslať fotku obete?" Poprosila som.

,,Ale samozrejme. Je to všetko?"
,,Áno, Antonio. Vďaka, a dobrú noc." Povedala som, a zavesila som hovor.

Naprázdno som prehltla. Toto nemôže byť pravda. Nemám srdce zabiť maminho piateľa. Tuším aj tak ide len o náhodu.

Dúfam.

Odrazu mi prišla správa na e-mail. Fotografia s predmetom Gregg Lee.

Otvorila som ju. Slušný, usmievajúci sa muž v obleku, aziat. Vyzeral celkom milo a sympaticky. Celkom nevinne.

Musím sa ukľudniť. Zajtra ho stretnem, a sama sa presvedčím, že ide len o sprostú náhodu.

Nie je to jeden a ten istý človek.

Nemôže byť.