On Chains [Lee Felix SK fanfic]

0,5

(A/N: Omg, this vampire concept fits him so well, I'm dying, god)
_________________________________

Sedela som nad papiermi v školskej knižnici, a premýšľala som nad bláznivým prípadom Greggovej vraždy. Viem, že moja úloha je ho zabiť, inak som mŕtva ja aj mama, ale...

Čo tak raz porušiť pravidlá, ktoré sa nachádzajú v hre o život?

Vytiahla som pero, a začala som znova spriadať plány na totálne dočarbaný papier. Čo je vhodnejšie? Útek celej rodiny, alebo zmena Greggovej identity? Heknúť systém Mexičanov a nadviazať spojenie s otcovými konkurentmi, ktorí by nám ponúkli ochranu a útočisko? Alebo radšej s otcom vyjednávať?

Čo mám preboha robiť?

Už nemám veľa času, doprdele, ešte k tomu musím nejak Felixa ochrániť, strániť ho od Antonia a ostatných sviniarov, hlavne od môjho otca.

,,Mia?" Ozvalo sa za mnou, a ja som s instantým infarktom hlučne zaklapla blok s poznámkami.

,,Felix, preboha, nechoď ako duch," ruka mi pristála na hrudi, kde splašene bilo srdce.

Felixovi sa mierne dvihli kútiky úst, a upokojujúco ma pohladil po chrbte, čo mi spôsobilo zimomriavky a instantnú paniku. Hlava sa mi zatočila a brucho dráždilo stovky motýľov. Snažila som sa to tlmiť, no Felixova ruka zašla ku mojim vlasom, s ktorými sa hrala. Jednotlive pramienky si preplietal v ruke, kým mu na tvári ostával stále rovnaký sladký úsmev.

Prestávam mu rozumieť. Vždy sa chová inak.

,,Potrebuješ s niečim pomôcť, alebo už pôjdeme domov?" Opýtal sa.
,,P-poďme domov, s-som unaven-ná, ehm..." odkašlala som si, kým som si hádzala veci, jednu po druhej, do tašky.

On sa postavil, a z tváre mu úsmev zmizol. Zakňučala som, a on sa na mňa spýtavo pozrel.

,,Ešte pred chvíľočkou si sa usmieval..." smutne som nadula spodnú peru, načo sa on len zasmial a pokrútil hlavou.
,,Pretože si pôsobila neuveriteľne roztomilo." Povedal pobavene.
,,A teraz už snáď nepôsobím?"
,,Hej hej. A teraz už poď." Pery roztiahnuté v úsmeve mu odhalili rovne biele zuby. Uškŕňal sa, kým si premeriaval moju zapýrenú tvár.

Nedočkala som sa odpovede.

Vyšli sme z budovy školy, a zašli sme do parku.
,,Nechceš sa prejsť?" Spýtal sa Felix, kým ja som len prikývla.

Pri samotnej predstave, že sa s ním prechádzam parkom pod zapadajúcim slnkom mi spôsobilo neuveriteľné stavy zamilovanosti.

A načo to vlasne popierať?

Vošli sme cez bránu parku, kde sa nachádzal stánok so zmrzlinou. Felix tam zabočil, a ešte predtým, ako som si stihla vybrať peniaze, predomnou pristál kornútok so zmrzlinou.

,,Počkaj, vrátim ti...." šepla som, kým som si s povzdychom vyhrabovala peňaženku z tašky.
,,Opovážiš sa. A teraz už jedz, roztopí sa." Povedal prísne, kým ma potiahol za ruku smerom hlbšie do parku.

Nechápavo som zamrkala, a zmrzlinu v rukách som si priložila k perám. Nesmelo som ochutnala.

Škoricová. Moja obľúbená.

,,Odkiaľ si vedel, že mám najradšej škoricovú?" Spýtala som sa, kým som si zlízla z ruky kvapkajúcu zmrzlinu.

S pohľadom upretým pred seba sa Felix neprítomne usmial.
,,Viem o tebe viac, než ty sama, Mia."

Zmeravela som. Mala som milióny otázok na jazyku, ktoré by som sa asi neodvážila vysloviť.

Bezslova som na neho hľadela, premeriavala som si jeho tvár z boku. Plné pery, malý nos a vetrom rozfúkane vlasy. Oči, v ktorých sa lesklo zapadajúce slnko, obloha vo farbách ohňa mu z očí vytvárala prekrásne more, kde by som sa ľahko utopila.