Haikyuu //oneshots//

KageHina

Ahojte. Moje meno je Hinata. Milujem volejbal ale dosť ma štve to aký som nízky. Hlavne výškový rozdiel medzi mnou a týpkom menom Kageyama.

Od našeho prvého stretnutia sme sa celkom naučili spolu vychádzať. Teda aspoň ja s ním.  Začal som mu viac a viac rozumieť. Není vôbec tak zlý ako som si myslel.  Keď spolu hráme, moje oči niesu na lopte ale na ňom. Je tak cool. Má môj obdiv. Jeho pohyby. Reflexy. Telo. Svaly. Oči. Pery...ach už zase nevnímam hru.
,,Hinataaaaaa!"zakričal zrazu niekto no ja som nestihol včas zareagovať a to spôsobilo, že sa lopta dotkla mojej hlavy trochu silnejšie. Spadol som na zem. Hneď ku mne všetci pribehli a začali sa ma pýtať, že či som v poriadku. Nevnímal som ich. A to preto lebo Kageyama ma buď úplne ignoruje alebo má provokuje. Je mi z toho smutno.

Z myšlienok má prebral zvuk píšťalky ktorý značil koniec hry. Kageyama hneď odišiel do šatne. Keď ho nasledovali aj ostatní z tímu, zostal som tam sám. Už zase. Nemám rád samotu. Chcem aby ma niekto objal. Potrebujem aby ma niekto zobral preč. Neviem prečo ale myslím na Kageyamu. Chcem aby za mnou prišiel a objal ma. Aby mi ošetril ranu na hlave. Chcem cítiť teplo jeho tela. Postavil som sa a smutný som odišiel do šatne. Myslel som, že už tam nikto nebude ale vtom som počul vŕzganie skrinky. Zašiel som za roh a uvidel som niečo z čoho by som nemal mať radosť, ale začal som sa od radosti červenať, pokiaľ sa to vôbec dá. Bol tam Kageyama.

Cítil som ako sa červenám viac a viac. Mojím telom zrazu prešlo teplo. Huh? Haaaaaa?! Neviem ako sa to stalo ale všimol som si problém tam dole. Prečo? Cítim sa ako nejaký úchyl. ,,Uh prepáč, myslel som že už všetci odišli. Len prejdem do kúpeľne."povedal som a obišiel som ho tak aby nevidel môj problém. Zrazu ma však Kageyama strčil na WC a s tým že vošiel dnu zároveň so mnou, zamkol dvere. ,,Kageyama? Čo robíš? P-prečo si zamkol d-dvere?" ,,Myslím že potrebuješ pomoc." ,,Huh? Neviem o čom hovoríš?"celý červený a roztrasený, som sa snažil dostať do kabínky. A však aj do tej ma postrčila Kageyamova ruka, ktorá ma, ako náhle zavrela dvere, pritlačila ku dverám. Ocitol som sa medzi dverami a Kageyamou. Zrazu mi dal jeho nohu medzi moje a kolenom mi pritlačil na problém ktorý iba zväčšil. Z mojich úst sa nechcene vydral hlasný ston. ,,O tomto probléme vravím." Povedal Kageyama a ja som sa na neho pozrel. Na tvári mal po prvý krát diabolský úsmev. Môj problém už zrazu nemohol byť väčší. Hneď ako si to všimol, ma pobozkal. Ja som mu ihneď na jeho žiadosť umožnil vstup do mojich úst. Do bozkov sa usmieval a ja som sa od vzrušenia roztriasol ešte viac. Podlomili sa mi nohy a ja som spadol na zem. Kageyama ma zodvihol a ja som sa ocitol v zvláštnej polohe. Chytil ma za stehná a ja som mal možnosť byť vyšší ako on. (Asi by som tu polohu nazvala panda alebo koala) Kageyama mi začal zvliekať nohavice. Ja som začal byť nervózny a keď si to všimol, zase spojil naše pery. Ja som sa venoval bozkom a ani som si nevšimol že Kageyama začal pohybovať jeho rukou hore a dole. Začal som do našich bozkov vzdychať. ,,P-počkaj. Kageyama-kun. Prečo to robiš? Prečo mi pomáhaš? Veď ma neznášaš!" Začal som sa vypytovať aj napriek slasti ktorú mi robil. ,,Ja ťa neznášam? O tom naozaj neviem. Prečo si to myslíš?"spýtal sa ma. ,,Vždy sa mi vyhýbaš alebo má provokuješ." ,,A prečo si asi myslíš že ťa provokujem? Vieš aký si roztomilý keď máš z môjho provokovania nafúknuté líca? A vyhýbam sa ti len preto lebo nevyzeráš že by si ma mal v láske. Vždy sa na mňa tak divne pozeráš."dopovedal a ja som bol prekvapený. On mi práve povedal že som zlatý? To sa mi snáď sníva asi som v raji. ,,Vieš...myslím že ťa milujem Kageyama-kun. Už dlho mám na tebe oči. Už veľmi dlho ťa pozorujem lebo ma zaujímaš. Si pre mňa motiváciou a inšpiráciou, ktorá ma drží v dobrej nálade každý deň. Milujem ťa!"keď som to dopovedal,uvedomil som si čo som spravil a hlavu som sklonil dole. Vtedy som mal možnosť vidieť čo Kageyama ide urobiť. Cítil som tlak pri mojom otvore. V sekunde do mňa vnikol a mne vyhŕkli slzy. Bolelo to. Ale po chvíľke som si zvykol a on sa začal vo mne pohybovať. Ja som vzdychal od slasti. Dal som si pred ústa ruku a snažil som sa zadržať zvuky v sebe. ,,Chcem ťa počuť Hinata. Nechaj ma počuť tvoje slastné vzdychy."povedal pritom ako mi odstránil ruku z úst. ,, Kageyama-kun." Vzdychal som trochu hlasnejšie a intenzívnejšie ako predtým. Zrazu som cítil väčšie teplo. Celé moje telo horelo a mal som možnosť cítiť ako sa zahrieva aj Kageyamovo telo. ,,Hinata milujem ťa a vždy som ťa miloval." Zrazu som ucítil niečo v sebe aj na mojom bruchu. Naraz sme sa urobili a ja som sa začal červenať. To som bol mimo alebo čo? Ako keby omámil moju hlavu. Bolo to crazy. Nikdy som sa však necítil tak dobre. ,, Kageyama-kun?" Kageyama pozdvihol hlavu a ja som mal možnosť vidieť ho červeného. ,,Som rád že si mi pomohol. Pomôžeš mi aj nabudúce? Za ten problém si totižto mohol ty!"povedal som teraz už viac sebavedome. ,,Nabudúce budem tiež tvoj dôvod na problém a taktiež tvoje riešenie."povedal a usmial sa. To bolo prvý krát čo som videl jeho úsmev. Dal mi detskú pusu na čelo.