Haikyuu //oneshots//

KuroTsuki part 2~spicy

Hrali sme zápas ale ja som sa kvôli tomu kuraciemu mozgu z Nekomy nevedel sústrediť a preto som veľa vecí pokašľal.

Po tréningu sme sa všetci vybrali do svojich šatní a potom izieb. Keď som bol už takmer v izbe, keď už sa dvere takmer zatvorili, zrazu niekoho ruka dvere prichytila. Bol to Kuroo ktorý sa mi práve dostal do izby. Usmieval sa a ja som začal panikáriť. ,,P-potrebuješ niečo?"spýtal som sa ho nervózne. Kuroo sa začal približovať a ja som reflexívne začal cúvať. Keď som bol už takmer pri stene, Kuroo ma plnou silou o ňu pritlačil. Ruky mi dal nad hlavu a tak som nemal možnosť bránenia sa. Začal som sa červenať lebo som nevedel čo má v pláne. ,,Hej,pokiaľ má nepustíš tak-" ,,Tak čo?"prerušil ma. Kútiky jeho úst sa nadvihli a ja som spozoroval v jeho očiach silnú túžbu po niečom. Pozrel sa mi na pery a následne sa k nim začal približovať. Začal som zrýchlené dýchať. Od frustrácie pretože som sa cítil tak bezbranný a submisívny ale aj od vzrušenia pokiaľ sa mám priznať. Kuroo sa zúrivo vrhol na moje pery a ja som ho od strachu pohrýzol. Kuroo si oblízol krvácajúcu peru a nahnevane sa na mňa zahľadel.

,,Myslel som si, že to pôjde po dobrom ale...vyzerá to tak, že ťa budem musieť potrestať, chiiiiiiiibi-chan~💕"povedal ako mi pritláčal koleno o moje prirodzenie. ,,Aaaahhh."vydral sa zo mňa nechcene slastný ston. Bolo mi zrazu obrovské teplo. ,,Ara ara~ máme tu menší problém."
,,Čo odo mňa chceš Kuroo?!"vykríkol som nahnevane. ,,Čo asi myslíš?"pousmial sa sadisticky. V tom momente som vedel, že dnes v noci nezažmurím oka.

Bol som hodený na posteľ a zbavený oblečenia. Nemal som šancu brániť sa pretože som bol prevrátený na bruchu a ruky som mal ešte stále prichytené nad hlavou a Kuroo na mne obkročmo sedel. Presnejšie sedel na mojom zadku. Oblízol mi ucho a ja som sa striasol. Počul som ako sa Kuroo znova zachychotal. Vyzerá to tak, že moje citlivé miesto našiel rýchlo. Pardon... jedno z citlivých miest. Vedel som, že ich nájde. Vedel som to. A aj sa tak stalo.
Oblízol mi krk ale ja som nevydal ani hlásku.  Kuroo zavrčal naštvane. Nechal ma na posteli a odišiel ku svojej taške. Priniesol ju na posteľ a začal sa v nej hrabať. Prvé čo vytiahol bolo podľa jeho výrazu presne to, čo potreboval. Boli to putá. Samozrejme som bol priviazaný o posteľ. Až na to, že stále tak, aby Kuroo videl môj chrbát a všetko vzadu.

Zrazu mi cez oči bol prestrený kúsok čiernej čipkovanej látky a ja som bol zbavený zmyslu videnia. Fakt, že som nevidel, čo ide Kuroo spraviť, ma robil o to viac nervóznejším. Nemal som šancu pripraviť sa na to, či príde. M-mozžno ma to...v-vz-vzrušovalo?! N-nie...t-to nieje predsa možné.

Na mojom nahom chrbáte som ucítil studené prsty a to ma donútilo jemne sa v ňom prehnúť. Kuroo si jazykom robil mokrú cestičku po celom chrbáte až ku krku. Začal ma tam jemne hrýzť a ja som mal čo robiť aby som nevydal ani hlásku. Dá sa povedať, že som sa utápal v toľkej slasti, ktorú mi Kuroo spôsoboval. Ah ten bastard...zabijem ho keď skončíme. P-počkať. Ja ani neviem čo skončíme. N-nie žeby som si to predstavoval alebo nad tým rozmýšľal. Potriasol som hlavou aby som sa zbavil perverzných myšlienok.

Na zadku som zrazu ucítil silnú ranu. Vykríkol som od bolesti ktorá sa miešala so znakmi slasti. ,,Čo to-" ,,Vždy keď dostaneš týmto bičom, za každú ranu, mi poďakuješ."povedal. On je psychopat? Prečo by som mu mal ďakovať za to, že má zmláti?! Bičom ešte k tomu!!! Tak to určite nie- *smack* ,,ahhhh- au."bolo jediné čo som dokázal po ďalšej ráne povedať. ,, Nepočul som ťa. Musíš poďakovať ako poslušný chlapec, Tsuki. Stačí povedať, ďakujem daddy. A bude len 10 nevinných rán. Za každé nepodakovanie, dostaneš o ranu viac."vtedy som pochopil, že s ním nevybabrem. Nemal som inú možnosť než poslušne poslúchať ako submisívny pes. *Smack* ,,Aaahhh~" vydralo sa zo mňa slastné stonanie. Nechápal som čo sa dialo. Ale musel som ešte poďakovať.