Haikyuu //oneshots//

KuroTsuki

,,Dnes máme tréning s Nekomou."povedal nám tréner. Všetci vyskakovali od radosti a boli tak isto otravní, ako včera, predvčerom a deň predtým. Ale musel som sa usmiať pretože to bolo proste znamenie, že je všetko tak, ako má byť.

Už sme sedeli v autobuse. Museli nás ešte prerátať a samozrejme chýbali tí najväčší idioti. ,,Tsuki, mohol by si sa ísť prosím po nich poobzerať? Si jediný, ktorý ešte nezaspal..."pozrel som sa po autobuse a tí retardi naozaj spali. Všetci do jedného. Nič ešte neurobili. ,,Tch."postavil som sa a vyšiel som z busu. namieril som si to do telocvične ale tam som nevidel ani jedného. ,,Oooooi, Hinataaaaa, Kageyaaam-..." Neveril som vlastným očiam. Nemal som ísť do šatne.

,,Oi, Kageyama nie tam ahhh...počkaj...už nás určite čakajú."                                                                           ,,Ale aj ja čakám."                                                                                                                                                                    Neodvážil som sa pozrieť, ale nakoniec som to kvôli tichu, ktoré vládlo, aj tak urobil. Chyba. Tí dvaja si pred mojimi očami (nevedomky) dávali francuzáka. ,,Ahhh."ozývalo sa pod chvíľou a moje uši pomaly prichádzali o panenstvo. A preto som sa rozhodol prerušiť ich. V tej chvíli naštastie obaja vybehli so smiechom von a prešli okolo mňa (bol som už skritý). Rýchlo som ich následoval až sme prišli k busu, kde už na nás nahnevane čakal Ukai. ,,To ste si dali ale načas. Tsuki, som rád že si ich priniesol. Teraz sme už všetci tak si nastúpte."povedal.  Kageyama a Hinata sa na mňa otočili a zhrozenie ovládlo ich výrazy na tvári. Ja som sa démonicky usmial a pristúpil som bližšie. ,,Jasná vec." ruky som si dal okolo ich pliec a zašpkal som: ,,Som rád, že ste sa konečne viac spriatelili." nastúpil som do busu. 

Celú cestu bolo v autobuse hrobové ticho. Ja som si to užíval pretože to nebolo zvykom. Jediný kto nespal som bol ja a tie dve hrdličky. Vlastne mi to ani nevadilo, len by som sa s nimi mohol trochu pohrať. Ale na to som už nemal energiu. Nechám si to na neskôr. Zrazu sa mi začali zatvárať oči a ja som nedokázal odporovať. Opustil som reálny svet a spadol som do ríše snov. 

*Time skip*

*Pohľad Kuraa*

Konečne dorazil autobus v ktorom sa nachádzali hráči z Karasuna. Celkom som sa na nich tešil ale hlavne na jednu osôbku. ,,Vitajte." povedal som a Daichi mi venoval úsmev ktorý som mu opätoval. Z autobusu začali vystupovať aj ostatní. Osoba, na ktorú som čakal ale nevychádzala. ,,Daichi...kde je Tsukishima?"spýtal som sa udivene pretože Tsuki býva medzi prvými čo vystupujú. ,,Oh...myslel som si, že je už aj v telocvični...žeby zaspal?" reagoval rovnako prekvapene ako ja. ,,Idem sa pozrieť." povedal som na koniec. Vošiel som do autobusu a úplne vzadu sedel môj kawaii boy s blond vlasmi a okuliarmi. Priblížil som sa ku nemu a on len spokojne odfukoval. Na jeho tvár dopadali slnečné lúče a vánok mu jemne nadvihoval vlasy. Pousmial som sa nad situáciou, v ktorej som sa práve nachádzal. Sadol som si vedľa neho a pomaly som sa začal približovať k jeho perám. 

*Tsukiho pohľad*

Mal som sen ktorý sa mi celkom páčil. Sníval sa mi už niekoľko krát ale vždy to skončilo pri najlepšom. Ale tentoraz, aj keď som otvoril oči, sen sa akoby neskončil. Na svojich perách som ucítil pery niekoho iného. ,,K-Kuro?"jemne ma bozkával a mne stiekla slza po tvári. Kuro si to všimol a zotrel ju. ,,Vitaj." povedal a usmial sa. Ja som mu opätoval úsmev ale v zmätenej verzii. Nechal som to tak a nezaoberal sa nad dôvodom toho bozku. Iba som mu dal pusu na líce a objal ho. Nasával som jeho vôňu, ktorá ma vždy upokojovala. Kuroo ma hladkal po hlave a ja som bol tak štastný, že by som tu pokojne mohol zostať. Navždy. Ale to nešlo a preto sme museli vystúpiť a namieriť si to za ostatnými do telocvične. Držal som sa tak blízko pri Kurovi, že sa ostatní až čudovali a až vtedy som si to uvedomil. Červený som sa pozrel na Kura a on mi prehrabol vlasy a s úsmevom povedal, aby sme začali tréning. Moje srdce bilo rýchlejšie, ako Hinatov a Kageyamov Quick attack. Vtedy som pochopil, že aj tí dvaja idioti sa musia mať veľmi radi.  Vtedy som si uvedomil, že pre Kura chovám city...

(A vtedy si náš milý Tsuki uvedomil, že aj on chce robiť s Kurom také veci ako Kageyama a Hinata v šatni hehe)

                                                                                                                                                        To be continued...

Ahojteeeee...

Neviem čo si mám o tomto myslieť. Asi to, že nemám čas a že som to nenapchala všetko do jednej kapitoly. Takže toto bude dvojdielovka...pokiaľ niečo také vôbec také existuje. Takže pokiaľ sa vám kapitolka páčila a chcete pokračovanie...bola by som veľmi rada za vote. Luw uuuuuuu

Vaša Kaori