Mýtická láska

2. časť- Liana

Krásne slnečné ráno ma privítalo do nového dňa a mne nie a nie sa dostať z postele. Znenazdajky sa mi do izby dovolil môj veľký pes a s radosťou mi liezol na nervy so svojou pískaciou hračkou. Miloval pískacie veci. Bol stále ako malé šteňa, aj keď už mal tri roky. Skočil mi do postele a usalašil sa vedľa mňa, pýtajúc si maznanie. Bola som celá od chlpov aj napriek tomu, že som ho každý deň česala.

,,No poď Melvin, nemôžeme tu zostať celý deň." Nohy som spustila dole z postele, bosá a neohrabaná som sa postavila pred skriňu. Dnes som mala v pláne sa ísť ovlažiť na čistinku a možno tam trošku aj poleňošiť. Vzápätí som si zo skrine vytiahla tašku, kde som si hodila uterák a tiež som si vybrala prvé tričko so šortkami a k nim plavky ktoré som videla. Obliekla som sa a vyšla som von z izby. Vliezla som hneď do kúpeľne a dala som sa trošku dokopy v podobe: umytia zubov a učesania si svojich hustých ryšavých vlasov.

Môj brat rozvalený na sedačke už sledoval ranné správy.
,,Dobrý ráno."
,,Aj tebe. Čo nové sa deje?" Jeho odpoveďou mi bolo iba to, že hlas dal o niečo hlasnejšie.
,,Počúvaj." Svoje vypracované ruky si založil na hrudi ako boh pomsty.
,,Dnes ráno sa našli dve mŕtve telá mladého páru v parku v meste Hrabovisko. Podľa polície a odborníkov, mladých ľudí niekto úmyselne zavraždil v nočných hodinách. Viac detailov musia zistiť vyššie vyšetrovacie orgány. Zatiaľ prosíme ľudí, aby si dávali pozor. Pri zistení nových informácií vás budeme informovať vo večerných novinách." Televízor vypol a pozrel sa na mňa.

,,Chcem aby si na chvíľu prerušila lukostreľbu. Aj tak si zo všetkých najlepšia takže ťa žiadam, aby si si pobalila veci a išla bývať ku mne."
,,Nerob paniku, sú to iba dve telá. Veď nič sa-"
,,Ty si sa zbláznila? Nepamätáš si ako umreli naši rodičia Liana?! Tiež to vtedy začalo dvomi telami a pozri sa čo sa stalo. Stály sa z nás siroty. Nemienim stratiť aj teba." Frustrovane mi vyšplechol bolestivé slová do tváre. Buchol päsťou do stola a dlaňami si zakryl tvár. Nechcel aby som videla tú bolesť a zúfalstvo v jeho hnedých očiach, ktoré zdedil po našom otcovi.
,,Aj mňa bolela smrť našich rodičov, ale to ešte neznamená, že sa vzdám vlastného života a cieľov Rishi. Sme súrodenci a mali by sme sa navzájom rešpektovať." Opatrne som si sadla vedľa neho a objala som ho okolo skalnatých pliec.
,,Ja viem, ale strach o teba mi zužuje život." Obrátil sa ku mne a objatie mi opätoval.
,,Sľubujem ti, že ak sa situácia zhorší, tak sa odsťahujem ku tebe." Zdvihol pohľad a pozrel sa mi hlboko do očí, ako keby sa chcel presvedčiť, že to myslím vážne.
,,Dobre." Nesúhlasne odvrkol aj keď viem, že sám nie je stotožnený zo svojou odpoveďou.
,,Nuž. Dnes sa idem ovlažiť na čistinku do jazera. Ideš so mnou?" Zdvihla som sa zo sedačky a vystrela som si svoj stŕpnutý chrbát.
,,Rád by som, ale musím sa vrátiť domov a doriešiť ešte nejaké veci. Keď budem hotoví, tak sa ti ozvem."
,,V pohode."

Asi za hodinu sme sa spoločne naobedovali. Tu v domčeku po starých rodičoch nemám obsluhu, všetko si robím sama a to mi nesmierne vyhovuje. Preto som nám urobila mäso na prírodno s ryžou, on urobil uhorkový šalát.
,,Vždy sa tak dobre najem keď som u teba. Kiežby u nás tak dobre varila obsluha."
,,Nevolaj tvoj dom náš domov. Vieš že doma je tu kde som. Mám radšej keď môžem byť sama sebou a nie aby mi za zadkom behalo služobníctvo a všetko za mnou odprašovalo."
,,To že si mi nechala polovicu svojho podielu na majetku domu neznamená, že to stále nie je tvoj domov. Si tam stále vítaná." Nemienila som sa s ním hádať, čo už sa s takým tvrdohlavým polenom ja už nehádam. Zodvihla som sa a umyla som radšej riad. Rishi si išiel pobaliť svojich pár vecí, ktoré si doniesol.

,,Maj sa a dávaj si zatiaľ pozor kým tu nebudem." Natiahol svoj dlhý krk a dal mi pusu na líce.
,,Aj ty si dávaj pozor."

Keď som počula ako sa bratove auto zďaluje od domčeka, tak som si konečne vydýchla a vytiahla som päty z domčeka von. Schmatla som svoju pripravenú tašku pri vchodových dverách a šťastne som si vykračovala. Preskočila som bránku. Melvin zakňučal a štekol na mňa smutne.
,,Kamarát dnes idem sama. Ty tu pekne stráž, onedlho som doma." Melvin sa mi ofučane otočil zadkom a odpochodoval preč.