Mýtická láska

1. časť- Liana

Súčasnosť

Zavárala som konečne posledné poháre ríbezľového džemu. Opäť som si skoro popálila ruku o nešťastný hrniec.
,,Do riti." Ofučane som odtisla boľavú ruku a pustila som si na ňu vlažnú vodu.
,,Strašne šramotíš. Je ťa počuť až hore na poschodie." Dovalil sa brat ako veľká voda spoza zárubne do malej kuchynky a usadil sa za stôl pri okne.
,,Kde si tento krát bol?" Poznamenala som na jeho zúbožený stav.
,,V Brokovnici. Keby si počula aká otrasná kapela zase hrala tie ich skrachované songy. Nerozumiem prečo Stella ich tam necháva hrať." Podoprel si rukami hlavu spomínajúc na včerajší večer, ako keby sa mu to zase odohrávalo pred očami.
,,Ináč... máš ešte tvoje zázračné uhorky?" So psími očami mi venoval otázku. Vzdychla som si a vybrala som sa do mojej malej špajzky a načiahla som sa po zavárané uhorky.

,,Na. Obslúž sa, to už snáď zvládneš." Otvoril si zavareninu a cucal šťavu rovnako rýchlo ako zvykne aj väčšinu drinkov v bare, alebo v našej obľúbenej krčme Brokovnici.
,,Kedy máš lukostreľbu?" Zaujato vyzvedal.
,,Dnes poobede."
,,Pôjde s tebou aj Dodo?"
,,Asi áno. Vieš že na Oľgu by som sa nemohla spoľahnúť."
,,Máf ešfe tie tvofe sufené kamifky?" S plnými ústami plných uhoriek sa snažil vymaniť zrozumiteľnú vetu, aj keď mu to nešlo.
,,Áno, ale budem musieť ísť ešte po nejaké na lúku. Alebo ľahšie bude, keď sa toľko nebudeš opíjať." Žmurkla som na neho a napochodovala som von z domčeka. Predtým ako som zabuchla dvere, som nezabudla ešte zakričať.
,,A zlej mi ten ríbezľový džem, nech z neho nemáme brajgel."
,,Rozkaz šéfa!" Spokojne som zabuchla dvere a schmatla som svoju plátennú tašku na bylinky. Vykročila som si to na lúku neďaleko domčeka. Bolo tu neuveriteľne nádherne. A čistinka? Tá je tu božská. Je kúsok ďalej za lúkou, uprostred bezchybného lesa. Cestou ma sprevádzali nádherné motýle a spievajúce vtáky.

Netrvalo dlho a na lúke v miernom kopci plnej kvetov a rôznych byliniek, som si čupla a odtrhávala kamilkám hlavičky do plátennej tašky. Za mojím chrbtom sa zrazu zašuchotalo lístie a popraskali vetvičky, v okamihu som z vrecka šiat vytiahla dýku a bez váhania som namierila s ňou na miesto za mnou. Keď som však spoznala jeleňa, ktorého sme zachránili s Rishim pred 13 rokmi, tak mi odľahlo.
,,Kamarát, ak neprestaneš ma strašiť, tak to raz môže pre teba zle dopadnúť." S radosťou v hlase som ho oslovila a z dna tašky som vytiahla mrkvu.
,,No poď sem." Kývla som hlavou smerom k mrkve, aby prišiel. Jeleň nečakal dlho a mieril si to rovno ku mne. Najprv sa mi hlboko zahľadel do očí, či mi môže aj tento krát dôverovať. Kým mrkvu žul, stihla som ho pár krát jemne pohladiť medzi očami na príjemnej srsti. Vytiahla som ďalšiu mrkvu, tú si teraz s papuľou zobral a prešiel trošku ďalej, aby sa mohol v kľude nakŕmiť.

Krásavca pomerne často stretávam keď som v lese, alebo pri čistinke. Bolo však zvláštne, že žije celkom dlho a vyzerá stále mlado a krásne. Kým sa nakŕmil, ja som si stihla nabrať toľko kamiliek, koľko sa mi žiadalo. Vstala som a jeleň sa posledný krát na mňa pozrel a obaja sme sa vybrali odlišnými cestami. Vedela som, že počká na okraji lesa, aby som sa mohla na neho pozrieť ako posledná ja.

...

,,Liana!!!" Kričal rozhorčený brat na celé pokojné prostredie. Bežala som čo mi len nohy stačili. Takmer som vyvalila bránku. No keď sa mi naskytol pohľad na scénku, tak ma hnev bičoval ako otroka. Môj brat iba dvíhal nad vlastnú hlavu svoj tanier, pred mojím nenásytným psom.
,,Čo kričíš ako postrelený na celú dedinu?!" Brat sa na mňa dotknuto pozrel a teatrálne sa chytil za hruď. Nedalo mi to a spustila som zadržaný smiech.
,,Nevidíš ako mi ten tvoj pes chce žožrať raňajky?"
,,Vadí ti, že sa na teba lepí môj pes, ale nevadí ti keď sa na teba lepia exotické tanečnice." Unikol mi opäť smiech.
,,Ale tie aspoň neslintajú za mojimi raňajkami."
,,Hlavne že iba za kúsok tvojho mäska že?" Ohromene vyvalil oči. Nedala som mu priestor na vyjadrenie, radšej som venovala svoju pozornosť môjmu psovi.
,,Melvin poď." Ťapla som si dlaňou o stehno, aby robil spoločnosť mne.
,,A dobrú chuť." Zabuchla som za sebou ďalšie dvere, ktoré delili časť šopy od ostatného dvora.