Mýtická láska

3. časť- Liana

Bola som príliš lenivá otvoriť bránku, tak som ju radšej preskočila. Zahla som doprava pod prístrešok a skoro ma kleplo.

,,Čo tu robíš?" Ohriakla som ho a  položila som si ruku na hruď. Vstal zo stoličky a obišiel ignorujúc Melvina pred sebou.
,,Bál som sa o teba." So súcitom v očiach sa ku mne priblížil a chytil mi do svojich horúcich pevných dlaní tie moje roztrasené. Z jeho modrých oči som svoj pohľad zabodla na naše spojené ruky. Oblieval ma pomaly ale isto studený pot.

Prečistila som si hrdlo.
,,Dnes ti to sekne. To čierne tričko a károvaná zelená košeľa sa ti hodí s tými jeansami." Vylovila som prvú zámienku ako sa od neho odtiahnuť. S tými slovami som sa od neho napokon mohla spokojne odtiahnuť. Založila som si ruky v bok. Potmehúdsky som pokračovala.

,,Už si konečne bol na rande s Oľgou a akurát ideš z neho?" Na tvári sa mi nezabudol vyjaviť úškrn ktorý ho očividne urazil. Tento krát sa už  neusmieval a zamračene vypustil.
,,Vieš že ku nej nič necítim a na žiadne rande s ňou nepôjdem, ani keby ma mali bičovať."

Jasné, preto sa ma snažíš osídliť ako mucha mäso. Hlúpo som sa usmiala. Nemohla som mu to vyšplechnúť do tváre čo si myslím, aj keby som veľmi chcela. Doriti aj s ním.

,,Nooo a tak mi napadlo, či by sme dnes neskončili spolu do Brokovnice." Poškrabkal sa na zátylku pritom ako mi referoval svoj návrh.
,,Môžeme. Aj keď nie som si dva krát istá či by sa to Rishimu páčilo."
,,Budeme tam spolu, dohliadnem na teba a aj na seba." Aj napriek tomu, že bol môj kamarát tak som sa mu snažila vyhýbať. Nie preto lebo by bol zlý... Iba jednoducho nevedel trošku pochopiť, že sme iba kamaráti a tam to hasne.
,,Viem." Sucho som odvetila a pobrala som sa ku zamknutým dverám.
,,Poď dnu. Snáď tu nebudeš stáť ako soľný stĺp." Žmurka som na neho nech ide dnu. Zložila som si tašku na stôl do kuchyne a pretrela som si vyčerpanú tvár.

,,Trápi ťa niečo. Sem s tým." Vyzval ma. Snažila som sa tváriť, že som nič nepočula a moja existencia práve neexistuje. Strhla som sa keď jeho ruka počinula na mojom ramene.
,,Nič o čom by som sa chcela rozprávať. Dáš si niečo alebo môžeme ísť?"
,,Môžeme ísť."

Pobrala som sa do izby sa prezliecť do čiernych koktailových šiat a mojich jediných červených lodičiek. Nemám tu veľa vecí, väčšinu mám stále u Rishiho doma. Aj tak sa tu nemám kde veľmi premávať v takejto róbe.

,,Teraz už môžeme ísť." Prešla som okolo Doda ktorý tuším zabudol pri pohľade na mňa aj dýchať.

...

Dodo mi otvoril dvere do našej tunajšej krčmy Brokovnica. Odkedy tu Stella pracuje, dala to tu dokopy a vyzerá to skôr ako bar. Môj pohľad upútala Stella ktorá akurát čapovala v jednej ruke pohár s pivo a s druhou na nás horlivo kývala.

Bar bol pomerne priestranný. Samotný barový pul bol hneď pri ľavej stene, ktorá bola plná poličkami s alkoholom a rôznymi víťaznými cenami. Na pravej strane boli stoly so stoličkami a sedačky. Úplne vzadu bolo pódium kde hrali rôzne kapely alebo tu mal niekto rečnícke vystúpenie. Pred pódiom až do polovice stredu miestnosti sa tiahol tanečný parket.

Sadla som si na barovú stoličku aj s Dodom čakajúc kým Stella po obsluhuje zákazníkom pred nami.

,,Ahojte, dlho som vás tu nevidela. Ale mám pocit, že tvoj brat Liana tu včera alebo predvčerom bol." Pri poslednom slove sa jej zvláštne zvraštila tvár do súcitu.
,,Áno bol tu. Dúfam, že ti tu neurobil hanbu."
,,Nie! Vieš, že je jeden z mála, čo tu nerobí bordel keď sa opije. No a čo ty Dodo a Oľga?" Dodovi sa od zlosti naježili chlpy na ruke ktorú mal položenú na pulte. Musela som otočiť tvár na inú stranu, aby nevidel ten môj zlomyseľný úškrn.
,,Mohla by si nám konečne naliať miesto toho kecania." Dosť odmerane utrúsil. A je to tu zas.