Pod Vodou Sa Nadýchnuť Nedokážeš

2.

Prišiel som pred dom .Po pohľade naň mi došlo , že kľúče ani nepotrebujem. Brána bola síce zavretá ,ale dvere boli stále pootvorené.

Utiekol som a nezavrel. Jediná brána za mnou buchla kvôli silnému vetru , ktorý niesol na svojom chrbte dážď.

Vošiel som dovnútra s novou spomienkou o minulom dni a uvidel pred sebou uprataný priestor. Predvčerom som sa rozhodol sa dať dokopy z depresii , takže som upratoval. No moc som sa do toho zažral ,až to bolo nezdravé a do teraz môžem cítiť čistiace prostriedky. Môžem uznať, že som sa pritom pomaly dusil. Možno preto som s tým nemohol prestať. Vyzul som sa a odišiel do sprchy. Prešiel som skrz obývaciu izbu spojenú s kuchyňou. Celkovo to dávalo pocit vzdušného priestoru. Dávalo to voľnosť. A nie len mojej duši ,ale aj mojej záľube hromadiť veci z práce. Na poličkách boli samé albumy. Štos papierov na stole a podobne. Ako som prechádzal okolo kuchynského pultu našiel som svoj mobil. Všimol som si , že jediný kto ma zháňal bola práca. Ani ma to neprekvapuje. Za touto izbou sa nachádzali dvere do kúpeľne. Nikdy som si neuvedomil ako útulne vyzerá moja sprcha a ako sa neskutočne teším na dotyk teplej vody , vôňu obyčajného vanilkového šampónu. Mám z toho pocit hebkosti na myslí. Vyzliekol som si oblečenie čo sa na mňa lepilo už pekné hodiny . Pozrel som  na seba do zrkadla. Oproti tomu mužovi z autobusu som vcelku chudý. Moje rebrá vyzerajú ako mutácia keď vychádzajú von ,no nakoniec mám aj tak malé bruško . Mám vcelku silné ruky ,ale nemám veľké ramená. Teda oproti nemu určite nie. Nie som vo forme ani trošku. Vyzerám vyhorene . Unavené. Utrápene. Zničene. Odfrkol som si a zapol prúd vody. Pociťoval som na pokožke ako ma zo zimy dostalo objatie teplého prúdu.Pod každou kvapkou sa tvorili zimomriavky. Keď som prešiel skrz vlasy neboli už také ťažké aj keď boli mokré aj predtim. Mohol som zavrieť moje oči a len si užívať tento pocit. Ruky som mal spustené povedľa tela. Úprimne ak by teraz po mne niekto strieľal ani sa nepohnem. Bolo by mi úplne ukradnuté , či má trafí , pretože tento pocit ma práve povzniesol nad hocijakým problémom. ,,Ahh..." Stojím takto už nejakú chvíľku. Keď som si uvedomil, že ma čaká ešte nejaká tá povinnosť a to je obslúžiť jedného muža kávou . Nejako pociťujem to , že sa teším. Keď na to pomyslím zachveje sa mi srdce. Je zvláštne cítiť , že ešte bije. Zobral som šampón a rozvonial priestor vanilkou.  Prechádzal som hubkou po celom mojom tele. Od kľúčnych kostí ku rebram. Na stehná. Cítil som ako opadáva zo mňa tlak a ostal som len a len fyzicky vyťažený z toho celého behania. Vypol som vodu , osušil som sa a odišiel do izby. Zo skrine som vybral čierny rolák. Dal na to čierny kabát . Dal som si čierne nohavice. No chcem tu zanechať svoju čiernu náladu. Upravil som si vlasy pred zrkadlom. Prešiel si dať nejaké prstene. Hodinky. Vzal som si mobil, kľúče , ktoré vešali pri dverách a nakoniec peňaženku zo stolíka vedľa zrkadlá. Už pred odchodom som sa ešte prezrel v zrkadle a za sebou uvidel dvere do pracovne. Nakukol som dnu.

Začal som trhať papiere, hádzať ich všetky za seba. Bol som tak zmyslov zbavený , že som hodil stoličku o knižnicu a počul ako sa rozbila . Noha odletela mojím smerom a udrela ma do ramena. Nič som nehovoril len zúril a ničil.

Zavrel som a začal ťažko dýchať. Dvere v sebe mali kľúč a tak som ho jednoducho potočil . Je dobré ak to všetko ostane len v tejto miestnosti. Obul som si topánky a zavrel dvere môjho domu. Zamkol som . Otvoril som garáž. Nastúpil do auta a išiel pred hnedú budovu na ulici Bangtan. V rádiu hral Agust D. Začal byť dosť populárny potom ako vydal svoj najnovší album. Nečudujem sa. Yoongi vždy vie ako vysvetliť svoje pocity skrz text a v dokonalom merítku. Závidím túto vlastnosť.
Vidím prechádzať rôznych zvláštnych ľudí. Naozaj je ešte skoro. Práve odbilo pol siedmej. Premýšľam kam by som ho mal zobrať . Možno vie kam chce ísť,ale ak nie tak kde sa mu bude páčiť?
Zastavil som na ulici presne tam kde mi povedal , stala tu presklená kaviareň a videl som ho ako práve jednu robí. Nechcel náhodou aby som ho pozval? Však on sám pracuje v kaviarni , hah.
Nerozumiem prečo by teda chcel aby som mu jednu kávu kúpil . Tento fakt ma ,ale nezastavil z vystúpenia . Chytil som sklenené dvere s nápisom tlačiť a potiahol som. Čo? Ah... Zahanbene som si hmatol do vlasov a zatlačil . Moje srdce zanechalo jedno *buch* niekde v tele keď som si všimol ako sa uškrnul na mojej chybe. ,, Prišiel som ťa pozvať na kávu,ale najprv si ju zjavne budeš musieť urobiť." Oprel som sa rukou o tmavý pult. ,,No toto , hneď vyzeráš lepšie . Ešte tu nie je veľa ľudí , preto som ťa tu zavolal , môžeme si kľudne sadnúť." Sladko sa usmial a začal ďalej rozprávať ,, Akú by si chcel ? Vyzeráš na milovníka tmavého espressa ,ale človek nikdy nevie ." Oprel sa o pult aj on čo zmenšilo priestor medzi nami. ,,Tvoj odhad je správny,ale pre dnes si dám niečo čo by si chcel aby som skúsil. Niečo v čom si naozaj dobrý." Chcel som sa mu so zdvihnutými kútikmi pozrieť do očí ,ale keď som pozrel naňho vrátil som sa hneď späť ku pozeraniu na jeho ruky. Dlhé štíhle prsty , bledá pokožka so začervenaním na kĺboch. Vyzerajú byť jemné a hrejivé. ,,Tak sa teda pustím do toho. Ja si vezmem na tvoj účet karamelové latte . Niečo sladké a hrejivé na ráno je vždy lahôdka." Odsunul sa od pultu a prešiel ku práci na našich kávach. ,, Už si zistil čo sa ti stalo?" Obrátil sa na mňa hlavou ,telom stále ku pohárom . ,,Hmm..." Pre teraz si to ešte nechám pre seba . Nie sme si dostatočne blízky. ,, Ešte poriadne nie. No dvere boli odomknuté takže som zjavne ušiel unáhlene. Prečo? To neviem." Frustrácia sa vo mne kopí. Nechcem mu to povedať , bojím sa , zatiaľ čo mu ani nechcem klamať. ,, Škoda , tešil som sa na veľký príbeh o tom ako si napríklad utekal lebo si si mal zobrať niekoho koho nechceš , ah ,dramatické ." Priškrtene sa zasmial. Tiež mi ušlo malé zahihňanie.  Jeho slová roznášajú teplo po tele , zaháňajú tú úzkosť a stres. ,, Také nič sa nekoná , ale určite by to bolo zaujímavejšie ." Odrazil som sa od pultu a začal sa trochu prechádzať, naozaj tu nikto od tej tety čo som tu videl pri príchode neprišiel. ,, Pekná kaviareň, ako dlho tu robíš? " S rukami vo vreckách som sa začal obzerať , vyzeralo to tu útulné , tmavé drevo s jemnými farbami , je to silný kontrast pôsobiaci tak akoby som bol späť v domovine. ,,Odvtedy čo to tu vzniklo. " Začal kráčať s kávami od pultu a položil ich na najbližší stôl s dvoma kreslami oproti sebe. ,,To je skvelé , majiteľ musí byť rád , že má tak verných zamestnancov." Došiel som ku kreslu a nakukol na kávu. Z môjho pohára vykukoval králik z kávovej peny.  ,, Nemám moc verných zamestnancov" sadol si a pozrel na mňa očakávajúc reakciu prekvapenia , ktorú som mu aj dal. ,,Si majiteľ ? Prečo tu teda aj takto skoro robíš? Počkaj prečo mám teda platiť aj za tvoju kávu keď si to tu môžeš zobrať len tak ?" Posadil som sa aj ja a uprel očí na zajka. Rozkošné . ,,Peniaze navyše sa vždy hodia" huh. On je vcelku mrcha , či sa mi to zdá? Nakoniec som sa aj tak zasmial a šťuchol lyžicou do králika. Ten sa odrazil a vrátil do pôvodnej polohy. ,,spravil som ti taktiež latte ,ale vo väčšom množstve nech tam máš o trošku viac kávy aj keď to mlieko to stále vyvažuje späť ." Zamyslel sa . Takže mám jeho osobnú špecialitu . Nič takéto tu už nikto nedostane. ,,Ďakujem , vyzerá to naozaj roztomilo."
Konečne som sa odhodlal mu pozrieť do tváre , keď som sa konečne ku tomu donútil, už sa asi nedokážem pozrieť späť. Je možné byť tak pekný? Jeho oči vyžarujú teplo , pohodlnosť ,ako keď sa zababušíte v škaredom dni do deky pri krbe a ten vezme všetko z toho dňa do pozadia. Pozorujete iba oheň. Zaujatý som sledoval ďalej a objavil aj odraz jeho šibalskej povahy. Jeho oči má sledovali späť , keď sa privreli a on sa hrejivo usmial. ,, Všetko v poriadku? Vyzeráš stále mimo ." Dotkol sa môjho čela . ,, Však horíš , máš teplotu. Nebodaj aj keď si bol v tom daždi ." Ušiel od stola a bežal pre handru , púšťal na ňu studenú vodu v umývadle. Mne na čele ostala len studená stopa jeho ruky. Keď o tom hovorí , naozaj mi nie je najlepšie. Pomaly som sa zložil do kresla. Začal som vnímať ako hlboko dýcham. Ako je môj zrak vlastne rozostrený. Prišiel späť a dal mi na čelo ružovú handru ozdobenú šitími bielimi kvetmi . ,, Môžeš si tu zatiaľ oddýchnuť . Som tu iba do ôsmej potom príde oficiálne do práce kolegyňa. Môžeme ísť ku tebe a postarám sa o teba." Ku mne ? Budem musieť vytiahnuť ten kľúč nech sa tam nedostane . Ale znovu mi ide pomáhať ? Prečo by to robil? Sme si cudzí. ,, V poriadku nemusíš , mám tú auto , budem rýchlo doma. Ďakujem za starostlivosť." Usmial som sa a chytil jeho ruku čo mi pridržiavala handru , jemné som sklonil hlavu na znak vďaky. ,, Nemyslím si , že to zvládneš. Uvidíme neskôr. Pi , bude ti lepšie." Vytiahol ruku z mojej a sadol si späť . Začal som miešať králika a biela sa začala zafarbovať. Chytil som si čelo jednou rukou a druhou sa napil. Naozaj to bolo silnejšie ako obyčajne latte. On si tiež úsrkol zo svojho pohára . ,, Nevadí mi ak pôjdeš so mnou, len nechápem prečo by si to chcel robiť. Sme si cudzí." Zaprel som sa späť do kresla . ,,Predsa som od tohto rána tvoj hrdina ." Zasmial sa . Akoby mi čítal myšlienky.  Hovoril som si to celú cestu. Naozaj je to anjel.