Pod Vodou Sa Nadýchnuť Nedokážeš

4.

Pomaly som otvoril jedno oko a na to hneď druhé. Bol som vo svojej spálni. Nádych bol pre mňa zcela nemožný a nie len kvôli vydýchanemu priestoru, ale aj z dôvodu plného nosu. Pozrel som sa na mobil a ukazoval, že je desať hodín ráno. Je čas sa posadiť, no keď som to spravil zadunela mi hlavou tupá bolesť. Čo už, musím ju rozchodiť. Postavil som sa a kráčal do kuchyne si spraviť raňajky. Vytiahol som potrebné suroviny a to boli mlieko a cereálie. Medzi tým ako som lial mlieko na čokoládové cereálie, písal som Seokjinovi.

:,,Som hore a žijem"

Napísal som jednoduché vysvetlenie môjho stavu a položil mlieko na pult. Vzal som si misku do ruky a sadol si na gauč pred televízor. Keď nad tým premýšľam, mal by som upratať ten bordel v pracovni a taktiež sa ozvať do roboty. Potom čo som strávil čas so Seokjinom, cítim sa lepšie. Naozaj mi to celé spravilo radosť, dlho som sa pri nikom takto neuvoľnil. Prehltol som poslednú lyžicu a odniesol to celé do kuchyne, rovno do umývačky. Rukou som sa natiahol do hora a prebral stále spiace svaly. Ah, treba sa mi prezliecť. Odišiel som teda do izby si v skrini nájsť niečo vhodné na domáce práce, našiel som vreckovky na stolíku a strčil ich do vrecka. Išiel som ku kabátu, do ktorého som včera schoval kľúč a odomkol som pracovňu. Najprv som odložil nabok rozbitý kúsok nábytku aj s jeho nohou čo bola na druhej strane miestnosti a nakoniec som sa zohol ku papierom na zemi. Bolo na nich iba kopu slov preškrtaných až pero spravilo do papiera dieru a všetky ich vložil do koša .

Dostal som znovu blok a následne z depresii som mal amok. Až takýto nahnevaný na samého seba som doteraz nebol, ale keď už neviem čo viac povedať dalo sa to v mojom stave očakávať.

Keďže som oficiálne bez stoličky, doniesol som si  jednu z jedálne a položil ju za stôl. Možno nakoniec pohodlná stolička s výplňou, potiahnutá kožou bude lepšia než tá čo som mal. Tú rozbitú som zobral a hodil ju von ku dverám, keď znovu niekam pôjdem tak ju zoberiem do odpadu. Dala by sa opraviť, no bude lepšie keď si kúpim novú a nebudem sedieť na starej, ktorá spraví zvuk pri každom mojom pohybe. Po ceste späť som využil vreckovky čo som mal pri sebe a sadol za stôl. Vybral som nový papier, zapol počítač, na ktorom som sa vďaka Bohu nevyzúril a pustil si melódiu čo počúvam dookola niekoľko dní. Má tmavý, pomalý beat s hlbokými basami. Už len zo začiatku je počuť akú som mal náladu keď som ju vytvoril. Znie ťažko, tlačí na ramená a necháva vás cítiť zem pod nohami akoby ste na ňu mali každú chvíľu padnúť kolenami. Začal som sa znovu pokúšať, no nech som robil čo som robil, nedokázal som už na ňu nijako reagovať. Už to nebol zvuk, ktorý som chcel nech svet počuje. Vypol som teda track a dal si ruky na klávesnicu. Začal som vytvárať nový, svieži tón. Bolo to niečo ako keď sa zobudíte pred šiestou ráno v zime , všade je chladno a vonku je hmla,no vám je v posteli príjemné teplo. Sledujete kvapky vody vytvorené z rosy na okne, ste zmätený lebo ste sa stále poriadne nezobudili, ale aj tak sa máte chuť usmievať. Nejakú dobu som sa pohrával s rôznymi podmasmi kým som nenašiel ten správny. Potom som sa rozhodol si dať prestávku.
Odišiel som do obývačky a pozrel sa na mobil.

Seokjin:,, Tak som rád, potrebuješ niečo kúpiť ? Mám čas, môžem sa za tebou staviť."

:,,Nič nepotrebujem, nemusíš chodiť, ďakujem. Miesto toho by som ťa rád pozval na obed, si hladný?"

Seokjin:,,V takomto stave by si nemal nikam chodiť, prijal by som pozvanie na obed varený tebou ;)"

:,,Umrel by si na otravu, radšej poďme niekam kde nebudeš riskovať svoj život."

Seokjin:,, Ďakujem teda za pozvanie, kedy sa chceš stretnúť?"

Na hodinách ukazovalo pol dvanástej, ideálny čas na to sa ísť osprchovať a okolo pol jednej už upravený pre neho vyraziť. Najradšej by som šiel na bbq, no musím brať na vedomie aj Seokjinove chute.

:,,Okolo pol jednej ti budem volať, na čo by si mal chuť?"

Ako som to napísal som sa s úsmevom odišiel osprchovať, síce len spať s horúčkou ma poznačilo a keď nad tým premýšľam je ma dosť cítiť. Sprcha už nepôsobila ako predtým, nesnažil som sa tentoraz zbaviť hrozného pocitu, ale skôr nabrať druhý nádych, voda bola chladnejšia aby ma viac prebrala a vôňa vanilky začala byť trochu nepríjemná. Nabudúce si kúpim skôr niečo s vôňou aloe vera alebo citrón, ako sa počúvam mám dnes stále chuť na niečo kyslé čo na tvári spôsobí zvláštnu grimasu, no neskôr si to aj tak užívate a ste zrazu  prebudený. Seokjinova milosť so mnou naozaj hodila dobrým smerom. Neviem už ako viac mu poďakovať, pravdepodobne mu kúpim niečo než sa stretneme. Po chvíli mi začala byť už zima a tak som sprchu opustil. Pozrel som sa na seba do zrkadla a iba si odfrkol. Odišiel som s úsmevom na perách a začal sa znovu prezliekať v mojej spálni. Dal som si na seba čiernu mikinu s voľnými taktiež čiernymi nohavicami . Možno by to chcelo kúpiť nabudúce oblečenie aj inej farby než čiernej. Po dlhšom zmýšľaní som pokrútil hlavou. Neviem, či by som sa v iných farbách cítil lepšie... Dal som si hrubú reťaz a niekoľko prsteňov. Dokončil som to hodinkami a začal hľadať mobil aby som mohol zavolať Seokjinovi. Po pár zazvoneniach sa z druhej strany ozvalo: ,,Namjoon?" Keby som ho teraz videl určite sa usmieval. Znelo to akoby moje meno vychádzalo priam spod hornej pery. ,,Si nachystaný? kde ťa mám vyzdvihnúť?" Ako som to povedal, spomenul som si na správu čo som si od neho nepozrel a cítil sa trochu zle. ,,Musel som narýchlo prebehnúť ešte do roboty, tak najlepšie bude ak prídeš pre mňa sem." Odpovedal som rýchle:,,Okej, tak sa vidíme." A vypol hovor po jeho:,,Okie dokie." Hneď som sa pozrel na správu a videl, že by si tiež dal bbq. Krásne mi to sadlo do mojich plánov . Prehrabol som si vlasy, obzrel sa ešte v zrkadle a rozhodol sa ísť si obuť topánky. Keď som odchádzal z domu pohrávajúc sa s kľúčmi v rukách, padol mi pohľad na rozbitú stoličku. Naložil som ju do kufra. Posadil som sa za volant a ešte rýchlo napísal jednu správu.

:,, Bude mi to trošku trvať."

Mobil som hodil do priehradky auta a naštartoval. Prvá zastávka, ktorú som navštívil bolo miesto kde som hodil stoličku do veľkého kontajnera na ostatný nábytok. Rozhodol som sa mu kúpiť kvietok. Samozrejme nie je to romantický takže musím vybrať niečo ako tulipán, či láliu. Dlho som premýšľam nad kvetom čo by som mu mal kúpiť. Keď som prišiel do obchodu samozrejme ,že postaršia paní okamžite usúdila ,že je to pre ženu môjho záujmu čo som ju musel okamžite zrušiť. Bola to milá už zakrpatená teta s prefarbenymi vlasmi na brunet, no jej výrastky odhalili ,že už je v krásnych vekoch staroby. Rozhodol som sa pre 4 vetvičky magnólie zafarbené na ružovo. Pripomenulo mi to Seokjina okamžite ako som ich uvidel. Boli jemné a neprišli mi tak moc osobné. Jednoducho perfektné. Spojila mi ich červenou stuhou a ja som zaplatil krásne vysokú cenu . Zistil som ,že kvety nakoniec nestoja len pár centov a ostal dosť prekvapený. No ak by som mu mal vyplatiť tú pomoc čo mi dal, s týmito kvetmi som aj tak stále dlžný tisíce.
,,Ďakujem , dovidenia a krásny zvyšok dňa." Usmial som sa na tetu a naďalej ignorujúc ostatok obchodu prešiel do auta. Kvety som položil na miesto spolusediaceho.

:,,Už idem za tebou."

Seokjin:,,Počkám ťa rovno pri ceste."

Odpísal rýchlo, zjavne aby som si to ešte všimol predtým než by som šoféroval a naozaj hneď ako som sa približoval ku kaviarni mohol som už vidieť jeho siluetu. Mal na sebe hnedý kabát zapnutý opaskom, pod tím košeľu a čierne zvoncové nohavice. Vyzeral dokonalo. Zobral som kvety z miesta spolusediaceho, otvoril dvere zvnútra a čakal kým si sadne. ,, Zdravíčko, pane." Zachichotal sa. ,, Zdravím a prosím, tu je moja vďaka." Podal som mu kvety, ktoré si s pokojom zobral, skúmal ich a potom na mňa uprene pozrel. ,,Ďakujem." Povedal keď zistil ,že moje oči sa mu naplno venujú. Usmial sa a ja som znovu mohol cítiť ten pocit rozlievajúceho sa tepla na mojej hrudi. ,,Vôbec nie je začo."