Just yours Dreamnotfound

4.

Päť hodín. Päť hodín a odlietam za Clayom. Tešil som sa ale s pomyslením na to ako dlho bude ten let trvať už som aj prestal.      ,, Mal by som si už aj kufor dať do chodby." A ako som povedal tak som aj urobil. Prišiel som do svojej izby a vybral kufor zo skrine. A áno mal som ho v skrini.   ,, Prečo som tam dal tak veľa vecí?!"
Rozčuľoval som sa. ,,Ako ťa teraz donesiem." Rozprával som sa s kufrom ako keby sa zázračne uľahčí. Nemyslím si že to pomohlo ale aj tak som ho zobral a odvliekol som ho do chodby.  ,, Asi si na letisko zoberiem taxík." Povedal som , a tak som aj urobil. Vytočil som číslo jedného taxikára a zavolal som. Vybavil som si teda odvoz na letisko a dopratal som sa na miesto kde ma zoberie. ,,Stihnem to?" Spýtal som sa sám seba. ,,Yup to dám" A verte či neverte stihol som to. Môj taxikár mi ako džentlmen zobral kufor a naložil ho, medzitým som si otvoril dvere do zadných sedadiel a sadol som si na pravo. Taxikár za mnou zavrel dvere a vybral sa sadnúť si na miesto vodiča. Ako inak, duh. ,, No takže kam to bude?" Opýtal sa ma . ,,Na letisko." ,,Tak fajn." Povedal s veselým tónom ,je vydno že ho jeho práca baví. ,, Môžem sa spýtať? Kam letíte?" Spýtal sa nemal som chuť mu odpovedať ale keďže bol milí bolo mi to v celku jedno. ,,Do Orlanda. Prečo sa pýtate?" ,,Len tak. Letíte tam za rodinou alebo priateľkou?" ,,Za mojím najlepším kamarátom" A na to už nič nepovedal. Zostatok cesty už bolo ti ho čo mi neprekážalo ale ani som s tým nebol moc stotožnení. Cítil som ako sa na mňa ženie spánok... ,,Pane prebudte sa, sme na mieste." S týmito slovami od taxikára som sa prebudil. ,, Ďakujem." Povedal som a podal som mu peniaze. Vybral som si svoj kufor , a odvliekol som si ho do areálu letiska. ,,Tu je ale ľudí."
*Skip keď už je v lietadle*
,, Ešte že mám miesto v zadu." Zatiaľ ma nikto nespoznal a som za to rád. Mám rád svojich fanúšikov. Ale teraz nechcem nijakú pozornosť. ,,O môj bože! Ty si George not found! Môžem dostať podpis?! Prosím." Spýtalo sa ma jedno dievča. ,, Jasné prečo nie? *úsmev* Ale nikomu to nepovedz že som tu dobre?" ,, Jasné niesom nejaké dieťa." Odpovedala brunetka a zo svojim podpisom si sadla naspäť na svoje miesto a ešte raz sa na mňa usmiala.,, Prosím pripútajte sa  zachvíľu odlietame. " Povedala letuška a začala vysvetľovať o únikových východoch a kyslíkových maskách pre prípad že by sa niečo stalo. Pripútal som sa a pozeral som sa do okienka ako sa lietadlo rozbieha a potom pomaly vzlieta. Tešil som sa na Claya preto mi vlastne bolo jedno ako dlho budem musieť letieť.  Zobral som si zo svojho batohu ktorý som mal celý čas na chrbte slúchadlá a zapojil a ich do svojho mobilu a pustil som si spotify. Zavrel som si oči a nechal s sa unášať rytmusom hudby. Ani som nevedel ako a už som bol v ríši snov. Po niekoľkých hodinách som sa zobudil. A na moje nešťastie sme ešte nepristáli. ,,Asi napíšem Clayovi." Pomyslel som si. Neskoro, Clayova myšlienka bola rovnaká.

Clay: Ešte stále si v lietadle?

Gogy: Yup ešte hej, btw ty budeš na mňa čakať na letisku.

Clay: Áno ale za niekoľko minút,by si mal priletieť. Takže som už na letisku:)

Gogy: Tak fajn budem sa tešiť 😉

Vyšiel som z aplikácie správy a vypol som mobil . ,,Teším sa na teba Clay" Povedal som z úsmevom.,, Tu je váš kapitán zapnite si prosím pásy pre hladké pristátie." ,,Well ja som zapnutý už od začiatku takže nevermind." Po niekoľkých minútach sme konečne pristáli. Vystúpil som a išiel som si nájsť svoj kufor. V tom som zbadal Claya aj s mojím kufrom. ,,Ahojky" ,,Na ahoj George."

Words: 664