Ako každý začiatok týždňa som sa po škole zastavila v knižnici a nikdy som z nej nevyšla s prázdnymi rukami. Tento raz som držala v rukách poéziu a celá som sa chvela od radosti. Keď som však vyšla z knižnice uvítal ma slabý dážď. Skryla som si hlavu pod kapucňu a rýchlym krokom sa ponáhľala domov.
Zdržala som sa v knižnici viac, než som mala v úmysle a teraz už na mesto sadala tma. Slnko zašlo a mračná vytvorili temnú atmosféru. Rozpršalo sa ešte väčšmi a ja som už bola mokrá ako myš. Pomyslela som si, že ak sa čo najskôr nedostanem domov, zmoknú mi aj knihy v taške. Pri prvej možnosti som zabočila do uličky. Nikdy som nechodila skratkami domov. Vyhovovali mi dlhé prechádzky, no teraz som sa nutne potrebovala dostať domov. Ulička sa pomaly rozdeľovala na dve užšie uličky. Na konci ľavej uličky som videla bránu a na konci pravej uličky som rozoznala dve mužské postavy a za nimi bola cesta von. Vybrala som sa teda doprava a čím bližšie som bola pri nich, tým viac ma inštinkty spomaľovali.
Zrazu jeden z nich pritlačil toho druhého ku stene a nasledovali neúprosné údery. Zastavila som a neschopná pohybu som sledovala ako ten chlap chladnokrvne mláti toho bezmocného chudáka. Čo mám robiť?! Pýtala som sa samej seba. Pokúsila som sa pohnúť, no moje svaly splynuli s betónom pod nohami.
Dobitý chlap spadol na zem. Monštrum, ktoré ho dobilo si k nemu čuploa usmievalo sa. Jeho sivé oči v tej tme žiarili a pripomínali mi hrôzu. Bože, prosím.... Zúfalo som sa chcela pohnúť. Monštrum sa postavilo oproti dobitému chlapovi a zo zadného lemu čiernych nohavíc vytiahlo zbraň. Moje telo sa roztriaslo a vedela som, že teraz sa už naozaj musím pohnúť. Pomaly som začala cúvať a držala som si ústa, aby mi niečo neuniklo. Oblial ma studený pot a vedela som, že príde to najhoršie.
Chlap namieril a bez milosti vystrelil. Chcela som kričať! Spanikárila som, zvrtla sa na päte a začala bežať ako o život.
Monštrum ma počulo.
Rozbehlo sa zamnou.
Počujem jeho kroky a sú stále bližšie a bližšie.
Jeho ruka ma potiahla za kapucňu a ja som sa ocitla na zemi.
Dážď mi padá rovno do tváre. Ledva vidím, ale jeho oči svietia. Prikladá mi zbraň ku spánku. Slzy sa zmiešali s dažďovou vodou.
DU LIEST GERADE
Let Me Live
Jugendliteratur„Čo urobíš, ak to niekomu poviem?" „Zabijem ťa," mykol plecom a vôbec mu na mne nezáležalo. Ani po tom všetkom, čo sme spolu zažili. Zdvihol zo zeme zbraň a priložil mi ju k perám. Zahryzol si do pier a sledoval ako sa mi na krku a hrudi zjavujú k...
