Let Me Live

15.

Urobila som mu palacinky presne tak ako chcel, no keď ich ochutnal pokrčil nos.

„Hnus," povedal a vyhodil ich do koša aj s tanierom. Čo ja by som dala za tie palacinky... Potichu som za ne vyronila imaginárnu slzu. Donútil ma tie palacinky urobiť znova a urobil to isté tento raz o trochu agresívnejšie. Robila som tie palacinky stále dokola, kým sa neminula múka. Bola som celá zababraná, spotená a strapatá a keď tanier zahrkotal v koši po stý krát, mala som chuť vyliať mu cesto na hlavu a poriadne ho udrieť horúcou panvicou.

„Došla múka," vydýchla som si. Ďalšie palacinky už nedám. Nechcem ich cítiť ani vidieť.

„Horná polička vpravo." Vtedy som si pomyslela, že radšej spácham samovraždu ako robiť ďalšie palacinky.

Vybrala som ďalšie kilo múky, tento raz som si užila to rozbaľovanie. Adriel nestihol ani žmurknúť a už mal múku na hlave, na oblečení aj pod oblečením. Využila som príležitosť a siahla po zbrani. V tomto bol však rýchlejší.

„Mám ťa naučiť slušnému správaniu?" jeho hnev sa začal stupňovať. Začal sa ku mne nebezpečne blížiť a ja som začala ustupovať. „Ako si želáš." Schmatol ma za vlasy a ťahal. Presne som vedela, kam ma ťahá, preto som sa bránila väčšmi a bolo mi jedno, že mi vytrhá všetky vlasy. Sľubovala som, že sa polepším, no s ním to ani nehlo. Hodil ma do tmavej miestnosti, vyzliekol mi tričko a zavesil mi ruky na hák, ktorý vychádzal zo stropu. Len špičkami som dotiahla na zem, zima mi bičovala celé telo a od strachu sa mi točilo v hlave.

„Tak to máš rada, Katherine?"opýtal sa slizko a udrel ma po prsníku.

„Prosím, Adriel," šepla som bezmocne.

Vytiahol si z nohavíc opasok a bezmilosrdne ma zasiahol po stehnách. Skríkla som v bolestiach. Dostala som pár slabších rán po chrbte a potom odišiel akoby ho to prestalo baviť. Aj napriek tomu, že som mala telo ako obalené ľadom, svaly mi na celom tele horeli nad neutíchajúcim ohňom. Priveľký žiaľ mi nedovolil kľudne zatvoriť oči a ponoriť sa do agónie.

Pochopila som, že sa odtiaľto nedostanem. Vždy bol o krok vpred a mne neostáva nič iné, len spolupracovať.

„Adriel!"zvolala som nevládne. „Už som to pochopila, jasné!?"

Hrobové ticho a tma ma vracali späť do mojej izby.

Čítala som si ako každý večer pri levanduľovej sviečke, ktorá mi pripomínala domov a mätovom čaji. V tomto chladnom počasí som milovala horúci mätový čaj a vždy som ho vypila za horúca. Ponorila som sa do sveta knižnej hrdniky a nevnímala som hluk z prízemia, kde sa rodičia hádali. Nikdy som sa do ich hádok nemiešala a dnes to nebolo inak.

Môj pokojný večer však narušila nepríjemná návšteva. Ani som si nevšimla, že hlasy z prízemia utíchli. Vo dverách stála osoba, ktorú som nenávidela celou svojou existenciou. Môj magický svet sa zrútil a jeden riadok v knihe som čítala stále dokola. Pokok nahradil strach, keď vošiel do izby a dôkladne za sebou zavrel. Sadol si na moju posteľ a s prívetivým úsmevom ma sledoval. Vyzeral tak nevinne, že každý by mu uveril, že si len užíva pohľad na svoju nevlastnú dcéru.

Ignorovala som ho najviac, ako to šlo, no slová v knihe prestali dávať zmysel.

„Sadni si ku mne," prehovoril milým tónom.

„Čítam si," odvetila som.

„Prišiel som ťa uložiť do postele," slizkým pohľadom si ma obzrel.

„Uložím sa sama. Niesom malé dieťa," oponovala som mu. Namiesto toho, aby bez slova odišiel a nechal ma na pokoji, vstúpil do mojej únikovej zóny a chytil ma za ruku. Páchol alkoholom a potom a mne sa z toho dvíhal žalúdok.

„Somnou sa nevyjednáva, Kath, to veľmi dobre vieš. Postav sa!"zvýšil hlas, no nie priveľmi, aby ho nikto nepočul.
So strachom som sa postavila a môj svet mi doslova vypadol z rúk na zem. Sviečka pomaly dohorievala, tak isto ako moja sila odporovať.

Viedol ma za ruku ku posteli. Sadla som si a on ma začal bozkávať na krku. Nenávisť mnou prekypovala, no strach bol väčší. Nakázal mi, aby som si ľahla na brucho a ja som ho poslúchla. Stiahol mi dole nohavičky a pyžamové šortky. Zatvorila som oči. Chcelo sa mi vracať. Keď do mňa nasilu vošiel, musela som zalapať po dychu. Kurevsky to bolelo. Chytil ma za boky a pomáhal si prirážať. V tej chvíli som si želala len jediné, skolabovať a nikdy sa nezobudiť.

Mätový čaj vychladol a levanduľová sviečka dohorela. Aj moje svetlé chvíľky boli zahalené tmou.