Bolo pondelkové ráno a ja som musela ísť do školy.Budík mi zvonil už o pol 7. Vôbec sa mi nechcelo vstávať, vonku strašne lialo, no komu by sa chcelo vstať z tepľučkej postele a ísť do toho škaredého počasia!? Keď som už konečne vstala, išla som sa umyť a jemne som sa namalovala. Obliekla som si modré džínsy, biele tielko a na to riflovú bundu. Obula si biele converse tenisky a vyrazila som do školy.
...
Pred školou ma už čakala Sarah. Objali sme sa a vošli do budovy školy. Prvú hodinu sme mali matematiku. Matika mi celkom ide ale veľmi ju nemusím. Hneď ako sme vošli do triedy nám učiteľka rozdala papiere a na tabuľu napísala dve rovnice ktoré sme mali vypočítať. Hodina sa vliekla neskutočne dlho. Druhú polovicu hodiny som zamyslene pozerala von oknom. Rozmýšľala som o tom, aké úžasné by bolo konečne nájsť chlapca, ktorý ma bude naozaj ľúbiť a nebude zo mnou iba kvôli môjmu postaveniu "populárnej princezničky" na škole. Nenávidim keď ma takto nazvú. Chcem byť obyčajne dievča, ktoré nemusí riešiť dokonalý make-up a to že vždy musí vyzerať dokonale.
Konečne zazvonilo na koniec hodiny. Zobrala som si svoje veci, vyšla z triedy a šla ich odniesť do svojej skrinky. Blízko nej stál neznámy chlapec. Bol celkom pekný, mal orechovo hnedé vlasy, nádherné modré oči a krásny úsmev. Na sebe mal tmavo modré nohavice a obtiahnuté biele tričko. Vyzeral fakt sexi, ale určite to bude nejaký namyslený sukničkár, ktorý si myslí že môže mať každu jednu krorá sa mu zapáči. Nič nové, na tejto škole je každy jeden taký istý.
...
Keď som prišla domov zo školy, urobila som si palacinky a najedla sa. Neskôr som zavolala Sarah či nevyrazíme na nákupy. Lenže ona nemohla lebo musela ísť k babke do vedľajšieho mesta. Rozhodla som sa ísť si zabehať. Obliekla som si čierne legíny, biele tričko a modrú adidas mikinu. Zobrala si slúchatka a pustila moju obľúbenú pesničku od Kaliho- Diamond race. Vybehla som von a v tom momente som zabudla na môj "úžasný" život. Ako som tak behala a nevnímala okolitý svet do niečoho som narazila. No vlaste skôr do niekoho. Bol to ten neznámy chalan zo školy. ,, Prepáč, ja som nechcela", začala som sa mu ospravedlňovať. ,,To je v poriadku, nič sa nestalo". Len som sa usmiala a bežala ďalej.
Je to taká kratšia časť. Dúfam že sa páčila. Budem vďačná za každý jeden hlas :) :-*
